FULTON/PRAHA - O presnom počiatku epochy označovanej ako studená vojna sa vedú spory. Jej predzvesťou bol podľa historikov pamätný prejav bývalého britského premiéra Winstona Churchilla v americkom Fultone, v ktorom pred 75 rokmi, 5. marca 1946, hovoril o tom, že "od Štetína na Balte až po Terst na Jadrane bola naprieč celým kontinentom spustená železná opona". Necelý rok po konci druhej svetovej vojny štátnik vyzval demokratický svet, aby sa zomkol proti komunistickému nebezpečenstvu. Studená vojna trvala 45 rokov.
Churchill pri preberaní čestného titulu na fultonskej Westminster College, univerzite v štáte Missouri, okrem iného zaradil Prahu medzi slávne mestá, ktoré sa "ocitli v oblasti, ktorú musí nazvať sovietskou sférou a všetky sú vystavené nielen tej či onej forme sovietskeho vplyvu, ale aj vysokej a v mnohých prípadoch rastúcej miere ovládania z Moskvy". A vtedajšie Československo zmienil ešte raz: "Takmer vo všetkých prípadoch bol nastolený policajný štát a zatiaľ nikde, s výnimkou Československa, neexistuje skutočná demokracia".
Samotný pojem studená vojna prvýkrát použil kvôli zhoršujúcim sa americko-ruským vzťahom v roku 1947 americký finančník a prezidentský poradca Bernard Baruch v prejave v parlamente Južnej Karolíny. Do širšieho povedomia sa termín dostal vďaka štúdii amerického novinára Waltera Lippmanna z toho istého roku nazvanej The cold war; a study in U.S. foreign policy. Začiatok rozdelenia sveta na dva bloky niektorí historici kladú už k jaltskej konferencii vo februári 1945, kedy si časť demokratických politikov začala uvedomovať, že sovietsky vodca Josif Stalin nemá v úmysle dodrža dohodnuté záväzky. Churchill vo fultonskom prejave ešte o Stalinovi hovorí ako o svojom "priateľovi z čias vojny" a uviedol, že chápe potrebu Rusov zabezpečiť svoje západné hranice. Potom ale obvinil sovietske Rusko z toho, že túži po neobmedzenej expanzii svojej moci. Ako hrádzu tomuto nebezpečenstvu navrhol vytvoriť úzke spojenectvo Británie a USA, zahŕňajúce spoluprácu "vo vzduchu, na mori, po celej zemeguli, vo vede i v priemysle". Prejav je tak považovaný za začiatok histórie Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá bola založená v apríli 1949. Americká vláda vyhlásila boj proti rozpínavosti komunistického impéria v marci 1947 v tzv. Trumanovej doktríne. Odmietnutie následne predstaveného Marshallovho plánu Sovietskym zväzom a jeho budúcimi európskymi satelitmi už znamenalo zretelný signál o rozdelení sfér vplyvu.
Asi najostrejšie sa studená vojna rozhorela okolo vojny v Kórei (1950-1953). Vyhrotenie znamenala stavba berlínskeho múru v roku 1961 a karibská kríza na jeseň 1962. Sovietsky pokus inštalovať jadrové rakety na Kube vtedy priviedol svet na pokraj jadrovej vojny. Po podpisoch niekoľkých odzbrojovacích zmlúv znamenala zmrazenie vzťahov sovietska intervencia do Afganistanu v decembri 1979 a do vzťahov tiež vstúpili krvavé zásahy Sovietov v Maďarsku v roku 1956 a v Československu o dvanásť rokov neskôr.
Americký prezident Ronald Reagan vyhlásil na začiatku 80. rokov komunizmu boj, zvýšil výdaje na zbrojenie a predstavil známy program tzv. hviezdnych vojen. Dejinný obraz odštartoval neúspešný pokus o obrodu komunizmu vyvolaný Michailom Gorbačovom po jeho nástupe na čelo ZSSR v roku 1985. Šéf sovietskych komunistov odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej zvrchovanosti socialistických štátov a zasahovanie do štátnej suverenity ostatných krajín a v decembri 1987 podpísal na oficiálnej návšteve USA Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Vo februári 1989 sa stiahli poslední sovietski vojaci z Afganistanu a počas nasledujúcich mesiacov sa začali rúcať komunistické režimy v strednej a východnej Európe.
Za faktický koniec studenej vojny je označovaná schôdzka Gorbačova s americkým prezidentom Georgom Bushom na lodi Maxim Gorkij pri pobreží Malty v decembri 1989, hoci na nej nebol podpísaný žiadny dokument. "Opustíme jednu epochu, studenú vojnu, a vstupujeme do novej epochy," oznámili vtedy. Oficiálne bola studená vojna ukončená 19. novembra 1990 podpisom spoločného vyhlásenia šiestich štátov Varšavskej zmluvy a šestnástich štátov NATO na summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Paríži. Varšavská zmluva, vojenský pakt uzatvorený v roku 1955 ako protipól NATO, bola rozpustená 25. februára 1991. Na konci novembra 1993 potvrdil koniec konfliktu americký Kongres prijatím zákona o tom, že nepriateľ, kedysi nazvaný Reagonom "ríša zla", už neexistuje.
