LONDÝN - Od začiatku tohto roka sa počty nových prípadov nákazy koronavírusom vo svete podstatne znížili, čo posilnilo nádej, že krajiny sa budú schopné s pandémiou vyrovnať napriek výskytu nových mutácií. Lenže aj keď sa celkové čísla javia priaznivo, pod povrchom možno vysledovať tiež znepokojujúce trendy - v mnohých európskych krajinách sa totiž teraz šírenie infekcie opäť zrýchľuje, napísal vo svojej analýze denník Financial Times.
Ešte na začiatku tohto roka pribúdalo každý týždeň približne päť miliónov infikovaných, v polovici februára to už bola len polovica - 2,5 milióna prípadov týždenne. Najstrmší pokles zaznamenali často krajiny, ktoré pandémia koncom roka 2020 zasiahla najhoršie - USA, Británia, Juhoafrická republika, Izrael a Portugalsko. Počty prípadov tam za jeden mesiac klesli o viac než 50 percent.
Odborníci varujú pred menej známymi príznakmi COVIDU: Pozor, je ich až 12!
„Je vždy pozitívne, keď vidíme, že prípady ubúdajú než aby pribúdali,“ skonštatoval Antoine Flahault z vedenia zürišskej Školy verejného zdravia (SSPH+). „To, čo mi dáva nádej, je, že krajiny ako Británia či Spojené štáty budú mať príležitosť udržať nízke hladiny cirkulácie vírusu. Budú mať druhú šancu dostať veci pod kontrolu,“ dodal.
Šírenie infekcie sa opäť zrýchľuje najmä v európskych krajinách
Lenže aj keď sa v najpostihnutejších krajinách miera prenosu nákazy znižuje, celkové čísla v posledných dňoch opäť začali mierne rásť. Podiel na tom majú európske krajiny ako Maďarsko či Francúzsko, ale napríklad aj Brazília, kde sú počty infikovaných stále vysoké. V týždni do 23. februára bolo celosvetovo zaznamenaných 2,6 milióna prípadov nákazy, čo bol trojpercentný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.
„Hoci v niektorých ťažko postihnutých krajinách sa miera nákazy znižuje, nie je tento trend univerzálny a niektoré oblasti zažívajú nárast,“ upozornil epidemiológ Mark Lurie z americkej Brownovej univerzity. „Tendencie sa môžu obrátiť, toho sme s covidem-19 boli svedkami už veľakrát.“
Klesajúce čísla v USA a Británii experti spájajú s postupujúcim očkovaním, pretože vakcínu tam dostalo 20, respektíve 28 percent populácie. Len tento fakt ale trend vysvetliť nedokáže. Británia v posledných dvoch mesiacoch uplatňovala prísne karanténne opatrenia, jedny z najtvrdších na svete, a denná bilancia infikovaných tam klesla z 56.000 na začiatku januára až na 13.000 tento týždeň. Iným krajinám, ktoré ostali relatívne otvorené, ako napríklad Francúzska či Brazília, sa naproti tomu epidemické krivky vylepšiť nedarí.
Do tohto obrazu ale nezapadajú napríklad Spojené štáty, ktoré žiadnu celoštátnu karanténu nenariadili, a napriek tomu zažívajú strmý pokles počtu infikovaných. Odborníci pokles o 72 percent v porovnaní so začiatkom januára vysvetľujú aj tým, že ľudia disciplinovane dodržiavajú pravidlá o odstupoch na verejnosti a že obmedzili cestovanie po Dni vďakyvzdania a počas vianočných sviatkov.
Medzi jednotlivými americkými štátmi pritom panujú rozdiely aj v závislosti na tom, aké opatrenia prijali. Napríklad Florida a Kalifornia mali začiatkom januára podobnú mieru nákazy, ale od tej doby sa počty prípadov znížili viac v Kalifornii, kde zaviedli reštrikcie, než na Floride, kde žiadne neprijali.
V Juhoafrickej republike epidemiológovia pozitívny vývoj spájajú s veľmi vysokou mierou nákazy v minulosti, a to najmä v chudobnejších černošských komunitách, kde sa podľa nich už podarilo vytvoriť pre vírus prirodzenú bariéru. Upozornili pritom, že ani zďaleka nie je nutné dosiahnuť hranicu 60 až 70 percent ľudí s protilátkami pre takzvanú skupinovú imunitu. K spomaleniu šírenia nákazy podľa nich stačí aj menšia miera "zamorenosti".
Napríklad v Indii padajú počty nových prípadov nákazy od júla a zostávajú nízke nielen kvôli absencii nových mutácií, ale aj vďaka protilátkam, ktoré má v Dillí podľa odhadov až 56 percent populácie. Vo Francúzsku alebo Británii je oproti tomu miera prirodzenej imunity príliš nízka na to, aby dokázala rýchlosť postupu epidémie nejako citeľnejšie spomaliť.
Vo Francúzsku čiastočná uzávera v novembri zabrala, ale po uvoľnení začali prípady nákazy opäť pribúdať najmä s ohľadom na šírenie novej nákazlivejšej mutácie z Británie. V niektorých francúzskych regiónoch sa čísla vrátili na úroveň z obdobia pred Vianocami.
Veľké znepokojenie vyvoláva aj obrat v krajinách strednej Európy, ktorý zrejme tiež súvisí so šírením mutácií. Česká republika mala v posledných dvoch týždňoch 968 infikovaných na 100.000 obyvateľov, čo je na hlavu najvyšší počet v celej Európe.
Teplé počasie nezastavuje šírenie vírusu
Vzhľadom k zlepšeniu v niektorých krajinách na severnej pologuli sa špekuluje o priaznivom vplyve zmeny ročných období. Azra Ghani, šéf oddelenia pre analýzu infekčných chorôb na londýnskej univerzite Imperial College, sa ale domnieva, že táto súvislosť príliš podstatná nie je. „Vidíme veľa dôkazov, ktoré hovoria v neprospech hypotézy o silnom vplyve ročných období,“ tvrdí a upozorňuje, že koronavírus sa rozšíril aj v krajinách s veľmi teplým podnebím.
Napríklad Brazília má teraz leto a je jednou z krajín, ktorým sa nedarí infekciu zvládnuť. V niektorých oblastiach Brazílie, ktoré boli postihnuté najviac, ako je napríklad amazonský Manaus, nie je nikdy zima.
Ťažkosti Brazílie ale môžu súvisieť s novými mutáciami, ktoré sa rýchlejšie šíria, ak v krajine neplatí prísna karanténa. Vedci preto napriek čiastočným úspechom v boji s vírusom zdôrazňujú, že všetky krajiny sú stále zraniteľné.
„Akékoľvek rýchle zmiernenie ochranných opatrení môže spôsobiť prudký nárast infekcií. Stále tu máme veľké skupiny ľudí náchylných k nákaze, ktoré sú v ohrození,“ varoval epidemiológ Ted Cohen z univerzity v Yale.
