MOSKVA - Ruskí vedci sa snažia odhaliť záhadu vyhynutých vírusov pohľadom na pozostatky zvierat nájdených v sibírskom permafroste. Vector Institute na Sibíri spolu s North-Eastern Federal University v Jakutsku nedávno oznámili, že uskutočňujú výskum paleovírusov po prvýkrát.
Veľká časť nedávneho výskumu je zameraná na súčasné patogény. V rámci tohto projektu sa vedci tiež podrobne oboznámia s už vyhynutými vírusmi, ktoré získajú zo zvierat nájdených v sibírskom permafroste. Ich experimenty sa začali časťou mäkkých tkanív zo 4450 rokov starého koňa, ktorý bol objavený vo Verkhoyanskej oblasti ešte v roku 2009. Dúfajú tiež, že rozšíria svoje štúdium aj na ďalšie zvieratá, vrátane starých losov, mamutov, rôznych hlodavcov či starodávnych vtákov. Vďaka tejto práci výskumníci z Vector Institute dúfajú, že porozumejú evolučnej histórii dávno minulých vírusov a že získajú prehľad o infekčných agentoch, ktorí dnes na našej planéte žijú.
Vector Institute je štátne stredisko pre biologický výskum s veľmi "pestrou" históriou. Predpokladá sa, že v ére studenej vojny stál v čele výskumu biologických zbraní ZSSR. V súčasnosti skúma niekoľko najsmrteľnejších vírusov na svete vrátane vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Pomohli vyvinúť aj EpiVacCorona, jednu z popredných vakcín proti covidu-19 vyvinutých v Rusku.
Inštitút, ktorý sa nachádza v odľahlom kúte ruskej Novosibirskej oblasti, je jedným z dvoch oficiálnych úložísk pre dnes už zničený vírus kiahní. Druhým je ústredie Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb v Atlante v štáte Georgia. Kvôli hrozbe patogénov, ktoré sa v ňom nachádzajú, sa toto zariadenie považuje za laboratórium s vysokou bezpečnosťou. Je lemované železobetónovými stenami a pod prísnym dohľadom. Aj napriek bezpečnostným opatreniam tu však došlo k niekoľkým nehodám. V roku 2019 bol v inštitúte hlásený výbuch, ktorý, našťastie, neohrozil verejné zdravie ľudí. Pri ďalšej zvláštnej nehode v roku 2004 zomrela vedkyňa po tom, ako sa nechtiac pichla ihlou, ktorá bola kontaminovaná ebolou.
Štúdium patogénov v permafrostoch by sa mohlo stať dôležitým odborom. S rastúcimi globálnymi teplotami v dôsledku zmeny podnebia, najmä v arktickej oblasti planéty, sa totiž pomaly topí obrovské množstvo ľadu, ľadovcov a permafrostu. To zvyšuje možnosť potenciálneho neznámeho mikrobiálneho života, od vírusov a baktérií po plesne a riasy, ktoré sa uvoľňujú do životného prostredia. Aj keď rozsah ohrozenia nie je v súčasnosti známy, je zrejmé, že ide o problém, ktorému by chceli experti porozumieť čo najskôr.