MANILA - Ľudia na Filipínach sa kvôli pandémii musia už rok podriaďovať tvrdým podmienkam karantény, ktorá je jednou z najprísnejších na svete. Najhoršie sú na tom obyvatelia najpostihnutejších častí krajiny vrátane metropoly Manila, kde už od polovice marca 2020 nesmú deti, mládež a seniori nad 65 rokov opúšťať svoje domovy. Zákaz sa vzťahuje aj na zdravotné prechádzky, porušenie nariadenia sa prísne trestá, napísala agentúra APA.
"Ak niekto robí problémy, strieľajte," inštruoval políciu a armádu v súvislosti s pravidlami uzávery pred rokom prezident Rodrigo Duterte. A filipínske úrady, ktoré už pred pandémiou viedli smrtiaci boj proti povstalcom a obchodníkom s drogami, naozaj presadzovali opatrenia vlády veľmi prísne. Len počas prvého mesiaca karantény do polovice vlaňajšieho apríla bolo zatknutých 30 000 ľudí. "Nekompromisný prístup bezpečnostných zložiek štátu sa stále znovu prejavoval v nezákonnom zadržovaní ľudí, ktorí nenosili rúška, nedodržiavali požadovaný odstup alebo boli podozriví z toho, že napriek nariadeniam predávali tovar ako napríklad rúška," napísala vo svojej správe o situácii na Filipínach nezisková organizácia Asienhaus.
Podľa nej štát karanténu využil na ďalšie potlačánie ľudských práv a kríza spôsobená koronavírusom sa preňho stala príležitosťou, ako presadzovať autoritárske ciele a inštitucionálne zmeny. Do kľúčových funkcií v komisii pre boj s pandémiou zasadli generáli a v čase šírenia nákazy bol presadený aj sporný protiteroristický zákon, ktorý umožňuje i menšie priestupky alebo demonštrácie označiť za teroristické konanie. V celách často počas karantény skončili aj maloleté osoby. Deti sa na výstrahu zatvárali do psích klietok a vystavovali na ulici, keď porušili zákaz vychádzania či iné pravidlá, povedala zástupkyňa rakúskej katolíckej charity Dreikönigsaktion (DKA) Clara Handlerová. "Pre deti sú dlhá uzávera a takmer ročné domáce väzenie zvlášť obtiažne. Niektoré malé deti napríklad ešte nikdy v živote neboli na čerstvom vzduchu," opisuje absurdnú situáciu Handlerová. Kruté je to najmä pre chudobné rodiny, ktoré žijú v stiesnených podmienkach. Podľa štatistického úradu má asi tretina filipínskych rodín k dispozícii obytný priestor s výmerou desať až dvadsať metrov štvorcových.
Napätá humanitárna situácia na Filipínach sa počas uzávery ešte zhoršila. Zhruba tretina rodín trpí nedostatkom potravín, tridsať miliónov ľudí prišlo o prácu, asi päť miliónov z celkových 28 miliónov školákov nemá kvôli chýbajúcemu vybaveniu žiadnu možnosť, ako pokračovať vo vzdelávaní, ktoré sa odohráva na diaľku, odhadla tamojšia organizácia na ochranu ľudských práv Philrights.
Oficiálne sa v krajine s viac než sto miliónmi obyvateľov infikovalo koronavírusom viac ako pol milióna. Zdravotný systém však nefunguje a ak aj majú ľudia poistenie, tak pokrýva len časť nákladov. Pobyt v nemocnici môže stáť až 20 000 eur. "Byť chorý si tu jednoducho nikto nemôže dovoliť," hovorí Handlerová. Tá tiež kritizuje, že medzinárodné spoločenstvo sa postupu filipínskej vlády len prizerá. V atmosfére strachu a beztrestnosti bezpečnostných zložiek sa pritom diskutuje o ďalších sprísneniach; napríklad o znížení hranice trestnej zodpovednosti už na deväťročné deti alebo znovuzavedenie trestu smrti.
