BRATISLAVA - Hneď, ako napadne prvý sneh, malí aj veľkí vyrazia na lúku či len medzi paneláky a začnú stavať snehuliakov. V týchto dňoch konečne nasnežilo aj na Slovensku, preto si túto aktivitu môžu užiť mnohí z nás. Ako je však možné, že sa zo snehu robia guľôčky a kedy sú na to tie najlepšie podmienky?
Stavanie snehuliakov je populárne na celom svete a je tomu dokonca venovaný aj svetový deň. Ten sa oslavuje práve zajtra, 18. januára. Prečo práve vtedy? Je jasné, že tento deň musí byť v zimných mesiacoch (na severnej pologuli), preto je to január. A číslo 18 symbolizuje práve snehuliaka; osmička má totiž rovnaký tvar ako snehuliakova postava a jednotka je jeho metla. Pri tejto príležitosti pripravila aplikácia Počasie & Radar návod, ako si postaviť čo najlepšieho snehuliaka. Takisto prezradila niečo z histórie tejto obľúbenej aktivity.
Voda slúži ako lepidlo
Na postavenie snehuliaka potrebujete nielen dostatočné množstvo snehu, ale aj vodu. Každý, kto už raz snehuliaka staval, vie, že ak začnete maličkú guľu zo snehu pred sebou gúľať, bude sa postupne zväčšovať. Ideálne podmienky pre túto priľnavosť sú teploty okolo bodu mrazu a vlhký vzduch.
Ako to funguje?
Čerstvo napadnuté snehové kryštály sú na začiatku navzájom voľne spojené. Vďaka vode, ktorá sa vyskytuje pri teplotách okolo 0 °C, je vzduch z dutín medzi kryštálmi vytláčaný a kryštály sa začnú spájať pevnejšie. Voda takpovediac zlepuje snehové (ľadové) čiastočky. Gúľaním a stláčaním snehu sa zo spleti snehových kryštálov vytláča vzduch. Molekuly vody sa môžu čoraz pevnejšie naviazať, pretože sa dostanú bližšie do kontaktu s ľadovými čiastočkami a tak sa vytvorí pevná snehová guľa. Ak by sme chceli, aby snehuliak vydržal dlhšie, musel by po postavení zamrznúť.
Snehuliaci sú s nami už odpradávna
Prvá zmienka o týchto obľúbených postavičkách sa objavila v európskej literatúre už v 16. storočí. Prvýkrát bolo samotné slovo snehuliak (po nemecky Schneemann) spomenuté v roku 1770 v zbierke detských piesní od Christiana Felixa Weißa. Je však známe, že táto idea stavať snehuliakov k nám bola prinesená od Eskimákov.
Každý jeden snehuliak je originál. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je mrkva namiesto nosa, klobúk či starý hrniec na hlave, uhlíky alebo kamienky ako gombíky a konáriky ako ruky. Fantázii sa však medze nekladú. Jeho imidž môže pokojne dopĺňať šál, čiapka, metla, prípadne sa môže opierať o lyže. Snehuliak sa stal neodmysliteľnou súčasťou množstva detských rozprávok a básní, každoročnou ozdobou Vianoc a symbolom dobrej nálady a radosti.
