WASHINGTON - S priemernou výškou približne 4,8 metra sú žirafy najvyššími cicavcami na Zemi. I tá najnižšia je dvakrát vyššia než priemerný profesionálny basketbalista. Takže keď vedec Michael Brown s kolegami v roku 2015 narazili v ugandskom národnom parku na žirafu núbijskú, ktorá merala len 2,8 metra, boli zaskočení, napísal The New York Times.
"Prvotné reakcie boli pochyby," spomína Brown z Nadácie pre zachovanie žiráf (GCF) a Smithosonovho inštitútu pre zachovanie druhov (SCBI). Krk zvieraťa, ktoré dostalo prezývku Gimli, bol typicky dlhý, ale jeho nohy už nie. Vyzeralo to, ako keby niekto nasadil hlavu a krk žirafy na konské telo. O tri roky neskôr bol objavený na súkromnej farme v Namíbii samec žirafy angolskej (pomenovali ho Nigel), ktorý meral cca 2,5 metra. Po tom, čo rozmery oboch jedincov zmerali a analyzovali, mohli vedci prísť s jediným vysvetlením: nanizmus (porucha spôsobujúca malý vzrast).
Hoci sa vedelo, že sa nanizmus u ľudí a domácich zvierat ako psy, kravy či prasatá, len zriedka je pozorovaný u divokých zvierat a toto bolo vôbec po prvýkrát, čo bol objavený u žiráf. Objav, o ktorom informovali v článku zverejnenom minulý mesiac v časopise BMC Research Notes, prináša výskumníkom unikátnu príležitosť študovať prejav nanizmu u voľne žijúcich zvierat. Keď začali fotky trpasličích žiráf kolovať na internete, mnoho ľudí sa domnievalo, že sú sfalšované. "Spočiatku som tomu neveril. Myslel som si, že to bolo upravené vo photoshope," uviedol David O'Connor z organizácie Zachráňte teraz žirafy a Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN). Po porovnaní rozmerov oboch dospelých samcov trpasličích žiráf s jedincami podobného veku sa ukázalo že majú oveľa kratšie nohy.
Viac než polovica vo voľnej prírode žijúcich žiráf zomrie skôr, než sa dožije dospelosti, takže fakt, že Gimli a Nigel prežili, naznačuje, že ich kondícia neznížila ich schopnosť prežiť. Ich výška im ale určite v mnohých aspektoch sťažuje život, napríklad ich robí citlivejšími voči predátorom, pretože sú menej schopní efektívne behať a kopať, čo sú dve z najviac účinných obranných taktík žiráf. Okrem toho, vzhľadom na mechaniku párenia by tento akt mohol byť pre oboch samcov tiež náročný.
Príčina tohto nanizmu zostáva tajomstvom. Môžu ho vyvolať náhodné mutácie, no to sa deje najmä pri príbuzenskom krížení a nedostatku genetickej rozmanitosti u zvierat žijúcich v zajatí. Vedci toho všeobecne o žirafách v porovnaní s inými cicavcami vedia veľmi málo. Úbytok prirodzeného prostredia a pytliactvo znížili ich počet za posledných tridsať rokov o 40 percent a niektoré poddruhy, vrátane žiráf núbijských, sú kriticky ohrozené. V snahe zvrátiť tento negatívny trend Brown a další odborníci vykonávajú prieskumy a voľne žijúce žirafy monitorujú. Zatiaľ čo Nigel bol spozorovaný počas jedného z prieskumov v júli 2020, Gimliho nikto nevidel od marca 2017. Vedci ale dúfajú, že obaja samci sa už čoskoro zas ukážu.
