NEW YORK - Ak má byť boj proti globálnym zmenám klímy úspešný, bude musieť svoj životný štýl zmeniť najmä bohatá elita, ktorá produkuje obrovský podiel emisí skleníkových plynov. Jedno percento najbohatších ľudí planéty má na svedomí dvakrát toľko emisií než celá chudobnejšia polovica ľudstva, uviedol vo svojej správe Program OSN na ochranu životného prostredia (UNEP).
Správa sleduje, ako súvisí uhlíková stopa so životnou úrovnou ľudí, a upozorňuje na to, že disproporčne veľký podiel na globálnom otepľovaní majú kvôli vyšším emisiám hlavne ľudia s vyššími príjmami. Desať percent obyvateľov Zeme s najvyššími príjmami spotrebováva 45 percent všetkej vyrobenej energie a dokonca 75 percent energie v leteckej doprave. Naproti tomu chudobnejšia polovica ľudstva spotrebováva len desať percent energie a päť percent energie v leteckej doprave.
Ak by sa štáty sveta skutočne odhodlali na boj proti otepľovaniu a pokúsili sa rast teplôt obmedziť na 1,5 stupňa Celzia do konca storočia, ako to predpokladá parížska klimatická dohoda, potom by sa produkcia oxidu uhličitého na hlavu musela znížiť na 2,5 tony ročne do roku 2030. Tí chudobnejší by paradoxne mohli svoju uhlíkovú stopu zväčšiť až trikrát, desatina najbohatších by ale musela emisie obmedziť na desatinu toho, čo doposiaľ.
"Emisie najbohatšieho percenta celosvetovej populácie činí viac než dvakrát toľko, čo emisie tej chudobnejšej polovice. Táto elita by tak musela svoju uhlíkovú stopu zmenšiť tridsaťkrát, ak by sme chceli dosiahnuť cieľ parížskej dohody," uviedla šéfka UNEP Inger Andersonová. Správa UNEP ukazuje, že premrštená spotreba bohatej menšiny zhoršuje klimatickú krízu, a pritom sú to chudobné komunity a mladí ľudia, ktorí pocítia jej dôsledky, tvrdí zástupca humanitárnej organizácie Oxfam Tim Gore. "Bude prakticky i politicky nemožné tento rozdiel v emisiách zmazať, pokiaľ vlády nepristúpia k tomu, že uhlíkovú stopu bohatých zmenšia a zahladia nerovnosti, kvôli ktorým milióny ľudí nemajú prístup k elektrine alebo nie sú schopné vykurovať svoje domovy," dodal.