NEW YORK - Novinovým titulkom a televíznym správam vlani dominoval COVID-19. Okrem toho sa ale objavilo množstvo ďalších dôležitých vedeckých správ a niekoľko možno nie tak dôležitých, ale o to zábavnejších. Časopis Science pripravil prehľad tých najzaujímavejších.
Vírusy patrí medzi napodivnejšie veci na Zemi. Vedci sa zatiaľ ešte ani nedohodli, či sú živé alebo mŕtve. Vo februári 2020 objavili nový vírus, ktorý dostal latinské označenie Yaravirus. Keď skúmali sekvenciu jeho genómu, zistili, že žiadny z génov nezodpovedá tým, ktoré už poznajú. Yaravirus sa tak zaradil medzi najčudnejšie v už tak dosť divnej partii týchto nebunkových organizmov.
Najdôležitejšie udalosti vo vede za rok 2020: Tá najväčšia prišla začiatkom novembra
Žiadny rok by nebol úplný bez rozkošného príbehu o domácich miláčikoch. Minulý rok vedci zistili, že povestný "studený psí čumák" je schopný cítiť slabú termálnu radiáciu vrátane telesného tepla koristi. Toto odhalenie môže pomôcť vysvetliť, ako i psy s ochabujúcim zrakom, sluchom či čuchom dokážu stále úspešne loviť.
Jadrové skúšky, ktoré v 50. a 60. rokoch 20. storočia vykonali Spojené štáty, Sovietsky zväz a ďalšie štáty, podľa zistenia odborníkov posilnili dažďové zrážky o tisíce kilometrov ďalej. Tento výskum by mohol prispieť v miestnom rozsahu k naplneniu polovice starého hesla "kážeme vetru, daždu" (pochopiteľne s využitím iných prostriedkov než jadrových náloží), a astronómom tiež pomôže lepšie pochopiť klimatické vzroce na iných planétach, ako je Jupiter alebo Neptún.
Mnohých možno prekvapí už samotná skutočnosť, že včely majú pomocníkov na odpratávanie zosnulých jedincov z úľu. Vedci sú už ale o krok ďalej a prišli na to, ako títo hmyzí pohrební pomocníci rozoznajú uhynutú včleu a sú schopní ju vyniesť z úľu do polhodiny, keď ešte nezačne vydávať typický odor rozkladu. Vďaka sérii experimentov, pri ktorých vedci používali telá uhynutých včiel a žiadnej živej neublížili, vyšlo najavo, že včelím funebrákom pomáhajú špeciálne pachové molekuly, ktoré živé včely vylučujú a po smrti ich produkcia klesá.
Ak vo vás uplynulý prapodivný rok vyvolal túžbu opustiť planétu a vydať sa na pohostinnejšie miesto vo vesmíre, nepochybne vás poteší výskum, podľa ktorého teoreticky môže život prežiť aj na planéte obiehajúcej okolo čiernej diery. Na druhej strane je dost pravdepodobné, že už po niekoľkých dňoch by vám začala chýbať Zem, napriek pandémii covidu-19. Polovicu neba tu totiž zapĺňa zlovestná temnota a intenzívna gravitačná sila čiernej diery by natiahla čas natoľko, že by sa jediný rok na tejto planéte rovnal tisícom rokov na bežnej hviezde. Podobnú planétu by ale mohli osídliť počítače, ktoré už nebudú príliš dlho potrebovať nás, nepatrných človiečikov. Nový softvér si vypožičal koncept darwinovskej evolúcie a vytvára programy umelej inteligencie (AI), ktoré sa neustále zlepšujú. A to aj bez ľudského zásahu. Jedného dňa by táto AI mohla vytvoriť svoju vlastnú umelú inteligenciu.
