GLASGOW - V Európskej únii sa začalo očkovanie obyvateľstva proti ochoreniu COVID-19, ale zatiaľ nikto presne nevie, akým smerom sa bude uberať súčasná pandémia. Možnosti vývoja naznačil profesor matematiky a štatistiky Adam Kleczkowski zo škótskej univerzity v Strathclyde v rozhovore pre portál The Conversation.
Očkovanie proti COVID-19 je podľa odborníkov jediný spôsob, ako dostať pandémiu pod kontrolu. Podľa profesora matematiky a štatistiky Kleczkowskieho sa niektoré veci už nemusia vrátiť do pôvodného stavu. Zároveň upozorňuje, že predvídať, aký bude ďalší vývoj, je veľmi odvážne. Sú tu ale určité záležitosti, pri ktorých je možné odhadnúť, čo môže ľudstvo očakávať v nasledujúcom roku. Keďže nový koronavírus mutuje a mohol by zmeniť ohniská nákazy, rýchle potlačenie pandémie sa stalo ešte naliehavejšie. Prísnejšie opatrenia v každodennom živote nás budú pravdepodobne sprevádzať aj naďalej a ak sa vírus stane infekčnejším, možno budeme potrebovať aj prísnejšie obmedzenia.
Vedci polroka sledovali ľudí, ktorí prekonali COVID-19: Takto dlho sú schopní blokovať vírus
Ako dlho potrvajú účinky vakcíny?
Zabezpečenie dostatočného množstva očkovacích látok je veľká úloha. Ak ju dokážeme splniť, budeme potrebovať niekoľko mesiacov na imunizáciu obyvateľstva, ktorá navodí potrebnú odolnosť voči infekcii. Za predpokladu, že praktickí lekári pracujú osem hodín denne a na jedno zaočkovanie potrebujú desať minút, pričom sú potrebné dve dávky, bude tento proces pravdepodobne trvať celý rok. Medzi prvou a druhou dávkou musí byť odstup 21 dní, úplná imunita sa má dostaviť sedem dní po druhom zaočkovaní. Niektoré vakcíny, ako napríklad tá od firmy AstraZeneca’s, si dokonca vyžadujú medzi dávkami ešte dlhšie obdobie. Úplný účinok u každej zaočkovanej osoby sa tak prejaví najskôr po mesiaci.
Ako sa bude vyvíjať pandémia?
Ľudia, ktorí prekonali COVID-19 alebo dostali vakcínu, sa aspoň v krátkom horizonte stávajú imúnnymi. Infikované osoby tak budú mať čoraz častejší kontakt s odolnými osobami než s tými rizikovými. Prenos medzi ľuďmi bude klesať, až sa nakoniec choroba prestane šíriť. Tento stav sa nazýva kolektívna imunita. Predpokladá sa, že na zabránenie šírenia infekcie je potrebné, aby úroveň tejto imunity dosahovala 60 až 80 percent. Znamená to, že na pribrzdenie šírenia koronavírusu budú musieť byť zaočkované miliardy obyvateľov našej planéty. Ak sa tak stane, dočkáme sa poklesu prípadov COVID-19 možno už na jar 2021. Na obmedzenie prenosu však budú stále potrebné prísne opatrenia. Vakcína síce zabráni ochoreniu očkovaných osôb, ale kolektívna imunita bude aj naďalej dôsledkom infekcie. V tomto scenári by očkovanie zraniteľnej skupiny obyvateľstva znížilo úmrtnosť, ale dlhodobé následky COVID-19 budú pravdepodobne pretrvávať aj u mladších pacientov.
Čo sa pravdepodobne zmení?
Očkovacie látky nie sú absolútnym riešením, určitú mieru opatrnosti bude treba dodržiavať celé mesiace. V oblastiach, kde sa vyskytuje vysoko infekčný kmeň na dennom poriadku, môžu prísne obmedzenia trvať až do ukončenia zavádzania vakcín. Všetky zmeny budú pomalé, predovšetkým v oblasti návštev zariadení pre seniorov a nemocníc. Všetci dúfajú, že sa časom stane jednoduchším aj cestovanie, ale letecké spoločnosti budú pravdepodobne požadovať očkovacie certifikáty. Niektoré krajiny už v minulosti vyžadovali od turistov potvrdenia o očkovaní proti žltej zimnici a podobné to bude zrejme aj s COVID-19. Nosenie rúšok sa možno stane globálnym spoločenským prvkom tak, ako je to v súčasnosti bežné v Ázii.
Ako to bude po očkovaní?
Môže viesť očkovanie k vyhubeniu vírusu? Zatiaľ nevieme, ako dlho trvá imunita po vakcinácii, pričom práve imunita je v tomto smere kľúčová. Úplné vymetenie vírusu bude veľmi náročné a bude si vyžadovať globálne úsilie. Ľudstvo napríklad potlačilo epidémiu ovčích kiahní až po takmer dvesto rokoch. Sú tu aj osýpky, ktoré sa v mnohých štátoch podarilo vyhubiť, no i napriek tomu sa s väčšou či menšou intenzitou stále vracajú. Niektoré vakcíny poskytujú takmer celoživotnú ochranu, iné je zas potrebné opakovať, ako napríklad tetanus. Ak nový koronavírus mutuje, možno bude potrebné pravidelné očkovanie novými vakcínami, ako je to pri očkovaní proti chrípke. Z dlhodobého hľadiska budeme tiež musieť očkovať deti, aby bola udržaná kolektívna imunita. Dlhodobé budú aj sociálne a ekonomické dôsledky pandémie. Život sa už možno nikdy nevráti do bodu, aký tu bol kedysi. Je však len na nás, aby sme ho urobili bezpečnejším, a to tak, že budeme lepšie pripravení na budúce pandémie.
