MOSKVA - V máji 1991 odletel kozmonaut Sergej Krikaľov zo Zeme na sovietsku vesmírnu stanicu Mir. Keď bol vo vesmíre, krajina, ktorá ho tam poslala, prestala existovať. Krikaľov sa tak minimálne na niekoľko mesiacov stal posledným občanom Sovietskeho zväzu. Dlhý pobyt v kozme opisuje ako celu smrti.
Sergej Krikaľov vyrastal v Leningrade. Predtým, ako sa stal raketovým inžinierom v NPO Energia, získal titul v strojárstve. Okrem iného bol tiež súčasťou záchranného tímu, keď v roku 1985 zlyhala vesmírna stanica Saljut. Krátko nato sa stal kozmonautom a roky strávil vo výcviku, kde pracoval na všetkom od opravy vesmírnej stanice až po zavedenie vesmírnych "chodníkov". Krikalevov vesmírny "výlet" v roku 1991 sa začal zle. Keď sa kozmická loď, ktorá prepravovala jeho a ďalších, priblížila k Miru, zameriavací systém zlyhal, čo znamenalo, že kozmonaut musel pristáť manuálne, pričom akýkoľvek nesprávny pohyb bol potenciálne smrteľný. Našťastie sa mu podarilo zakotviť a posádka vrátane prvej britskej astronautky Helen Sharmanovej vystúpila na palubu Mir.
Krikaľov miloval pobyt na palube. Okrem toho, že videl Zem z vyhliadkového prístavu, miloval pocit slobody, ktorý zažívate v beztiaži. "Cítite sa ako vták, ktorý je schopný lietať," povedal pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre denník Guardian. Svoje povinnosti vykonával ako obvykle, zatiaľ čo atmosféra v Sovietskom zväze poriadne hustla. Správy, ktoré o peripetiách v krajine získali kozmonauti na palube Mir, boli strohé. "Bol to dlhý proces a dostávali sme správy, nie všetky naraz, ale počuli sme napríklad o referende. Robil som si svoju prácu a viac som sa bál o tých, ktorí sú na Zemi, o naše rodiny a priateľov. Vo vesmíre sme vtedy mali všetko, čo sme potrebovali," vysvetlil.
V rámci politických hier mal Sergeja po ukončení jeho misie nahradiť kazašský kozmonaut. Keďže však Kazachstan nemal žiadneho vycvičeného astronauta, Krikaľov musel zostať vo vesmíre o niečo dlhšie. Bol si vedomý niektorých rizík súvisiacich s dlhodobým pobytom v kozme. V októbri 1991 niekoľko jeho kolegov odišlo po ukončení štvormesačnej misie. Keďže nikto iný nemal dostatok skúseností na to, aby zostal na stanici sám a Sovieti si nemohli dovoliť vyslať ďalšieho kozmonauta, všetko to ostalo na pleciach Krikaľov.
Jeho úlohou bolo udržať Mir v chode, v dôsledku čoho krúžil okolo Zeme oveľa dlhšie, ako predpokladal. Pobyt na palube opisoval ako "smrteľnú pascu". Následne sa 25. decembra 1991 Sovietsky zväz definitívne rozpadol. Tým pádom ostalo na vesmírne misie menej peňazí, a tak nemohli Rusi vyslať do vesmíru kozmonauta, ktorý by vystriedal Krikaleva. Medzi USA a Ruskom sa uzatvárali dohody, vďaka ktorým získali financie potrebné na vyslanie ďalších kozmonautov na obežnú dráhu. O tri mesiace neskôr, 25. marca, keď Sergej strávil vo vesmíre rekordných 311 po sebe nasledujúcich dní, sa konečne vrátil na Zem. Keď odchádzal, bol občanom štátu, ktorý v tom čase už neexistoval, vďaka čomu si vyslúžil prezývku "posledný občan Sovietskeho zväzu". Napriek tomu, že vo vesmíre strávil oveľa viac času, ako zamýšľal, po návrate začal opäť trénovať a nakoniec sa do vesmíru vrátil. Dovedna tam strávil 803 dní, čím prekonal predchádzajúce rekordy v čase strávenom nad Zemou.
