CANBERRA - Koronavírus uchytený na bankovkách, displejoch telefónov alebo nerezovej oceli môže zostať infekčný až 28 dní. To je záver štúdie vykonanej austrálskou Organizáciou pre vedecký a priemyselný výskum Commonwealthu (CSIRO), ktorá bola zverejnená v časopise Virology Journal.
Podľa austrálskych vedcov tak koronavírus môže na povrchu prežiť omnoho dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. Ako ale pripomína server BBC, mnohí odborníci majú pochybnosti, ako častá je nákaza po kontakte s infikovaným povrchom. Výskum navyše prebiehal v laboratórnych podmienkach.
Nové hrozivé zistenia o KORONAVÍRUSE: Po tomto si budete umývať ruky ešte častejšie!
Odborníci z agentúry CSIRO konštatujú, že koronavírus je veľmi odolný a v tme a pri izbovej teplote 20 stupňov Celzia dokáže prežiť 28 dní na hladkých povrchoch, ako sú napríklad papierové alebo plastové bankovky a sklo používané pre displeje mobilných telefónov. Vírus spôsobujúci chrípku pre porovnanie v rovnakých podmienkach prežije 17 dní. Predchádzajúce laboratórne výskumy pritom udávali, že vírus SARS-CoV-2 môže prežiť dva alebo tri dni na bankovách či skle a až šesť dní na povrchu z plastu alebo nerezovej ocele. Štúdia tiež uvádza, že vírus prežíva kratší čas pri vyšších teplotách. Ak je na určitom povrchu 24 hodín vystavený teplote 40 stupňov Celzia, prestáva byť infekčný. Zároveň vydrží dlhšie na hladkých povrchoch než na poréznych materiáloch, ako sú textílie, na ktorých zostane infekčný najdlhšie 14 dní.
Austrálski vedci skúmali nový koronavírus v tme. Už skôr však bolo dokázané, že UV žiarenie v slnečnom svetle ho zabíja. Objavujú sa tiež pochybnosti, či nákaza kontaktom s infikovaným povrchom skutočne predstavuje väčšie nebezpečenstvo. Koronavírus sa totiž zvyčajne prenáša kvapôčkami pri kašľaní, kýchaní či hovorení. Ron Eccles, bývalý riaditeľ centra pre výskum nachladenia a chrípky na Cardiffskej univerzite, sa domnieva, že záver štúdie vyvoláva zbytočný strach. Zdôraznil, že vírusy sa dostanú na povrchy spoločne s hlienom, keď ľudia kašlú, kýchajú alebo sa ich dotýkajú špinavými rukami. V takej situácii vírusy podľa neho prežívajú skôr len niekoľko hodín, pretože hlien pre ne predstavuje nepriateľské prostredie vďaka tomu, že obsahuje biele krvinky s enzýmami, ktoré vírusy ničia, alebo iné chemické látky s neutralizujúcim účinkom.
Monica Gandhiová, ktorá vyučuje medicínu na Kalifornskej univerzite, ale tvrdí, že koronavírus sa kontaktom s infikovaným povrchom nešíri. Emanuel Goldman z Rutgers University v článku publikovanom v časopise Lancet uvádza, že "šance prenosu z neživého povrchu je veľmi malá". Podľa amerického Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb sa ľudia môžu nakaziť aj tak, že sa dotknú infikovaného povrchu z plastu alebo kovu. Taký prípad prenosu je však podľa CDC výrazne menej častý než iný spôsob nákazy.
