AJKA - Očití svedkovia hovorili o červenej cunami, skutočnosť ale bola ešte omnoho horšia. Pred desiatimi rokmi, 4. októbra 2010, sa pri západomaďarskom meste Ajka pretrhla nádrž s toxickým kalom a nebezpečná tekutina pripravila o život desať osôb a zamorila plochu s rozlohou 40 kilometrov štvorcových. Bola to jedna z najhorších priemyselných havárií v dejinách Maďarska.
Do umelo vytvorených lagún v okolí továrne bol už v časoch komunizmu ukladaný tekutý odpad vznikajúci pri spracovaní bauxitu. Bol to kal tvorený množstvom zlúčenín vrátane oxidov železa, ktoré mu dodávali charakteristickú oranžovočervenú farbu. Hoci odpad obsahoval určité množstvo nebezpečných ťažkých kovov, hlavné riziko pre životné prostredie predstavovala jeho vysoká zásaditosť. Hodnotou pH sa červená tekutina vyrovnala lúhu a pri styku s kožou spôsobovala chemické popáleniny.
Či sa majiteľ továrne, spoločnosť MAL, zaujímal o stav nádrží, nie je doteraz jasné. Podľa niektorých svedectiev sa už niekoľko mesiacov pred tragickou udalosťou objavil v hrádzi priesak, ktorý svedčil o hroziacom nebezpečenstve. Hlinený val odolával tlaku uskladneného materiálu až do 4. októbra 2010, kedy sa pretrhol. Zhruba 800-tisíc metrov kubických žeravého bahna vytieklo po svahu do okolia a pohlcovalo pri tom všetko, čo mu stálo v ceste. Očití svedkovia neskôr hovorili o červenej cunami, ktorá čoskoro zaplavila blízku obec Kolontár až do výšky dvoch metrov. Nábytok a dokonca aj niektoré autá odniesla aj dva kilometre ďaleko. Zaplavené boli stovky domov a hektáre polí. Krajina vyzerala ako povrchu Marsu - červená a bez života.
Niekoľko ľudí sa v prívale bahna utopilo, iní o pár dní neskôr podľahli následkom zranení. Celkovo si katastrofa vyžiadala desať obetí a 150 ľudí utrpelo zranenia, prevažne popáleniny kože. Hmota zamorila oblasť s rozlohou asi 40 kilometrov štvorcových. Okrem Kolontáru utrpelo najväčšie škody neďaleké mestečko Devecserr a v menšej miere i niekoľko ďalších obcí v okolí. Stovky domov sa stali neobývateľnými a 800 ľudí muselo byť evakuovaných. Premiér Viktor Orbán bol nútený v troch postihnutých župách vyhlásiť stav núdze a povolal armádu s ťažkou technikou a vrtuľníkmi Obyvateľom zdevastovaných dedín vláda sľúbila zaplatiť všetky škody. Vyplácanie kompenzácií však trvalo príliš dlho. Panovala obava z možných dôsledkov prieniku kalu do Dunaja, to sa ale, našťastie, nenaplnilo. Alkalická nečistota síce vyhubila život v rieke Marcal, do európskeho veľtoku však kal pritiekol už zneutralizovaný a zriedený, takže nenapáchal väčšie škody.
Maďarské úrady uložili v roku 2012 hlinikárenskej spoločnosti za spôsobené ekologické škody pokutu vo výške 135,1 miliardy forintov (cca 444 miliónov eur). Štát nad firmou krátko po nehode prevzal kontrolu, aby dohliadol na bezpečnosť ďalšej prevádzky a odstraňovanie škôd. V rovnakom roku sa začal v západomaďarskom Veszpréme proces s pätnástimi ľuďmi, ktorí boli obvinení z podielu na katastrofe. Boli medzi nimi vtedajší vysokí predstavitelia fabriky, vrátane niekdajšieho generálneho manažéera Zoltána Bakonyiho. Obvinenia sa okrem iného týkali nedbalosti z následkom smrti, hrubého porušenia predpisov pri nakladaní s odpadom či ekologickej škody z nedbalosti. Štátny žalobca žiadal pre obvinených nepodmienečný trest, v roku 2016 ale bolo vedenie firmy oslobodené od viny. V roku 2018 však odvolací súd nariadil nový proces, v ktorom nakoniec vlani padlo niekoľko podmienečných aj nepodmienečných trestov. Bývalý riaditeľ Bakonyi bol v decembri odsúdený na štyri roky väzenia namiesto pôvodných dva a pol roka. Jeho zástupcu súd poslal za mreže na tri roky namiesto dvoch. Inému odsúdenému zas zmenil odvolací súd podmienku na nepodmienečný 2,5-ročný trest odňatia slobody.
