BERLÍN - Gény, ktoré niektorí ľudia zdedili po dávnych neandertálskych predkoch, možno zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Vyplýva to zo štúdie európskych vedcov, ktorú zverejnil prestížny časopis Nature. Informovali o nej agentúry AP a DPA.
Výskumníci Hugo Zeberg a Svante Pääbo sa zaoberali skupinou génov nazývanou haplotypy, ktoré moderný človek zrejme zdedil po človeku neandertálskom. Tento haplotyp sa vyskytuje asi u 16 percent obyvateľov Európy a zhruba u polovice obyvateľov južnej Ázie. V Afrike a východnej Ázii sa prakticky nevyskytuje. Moderní ľudia a neandertálci sa v rôznych okamihoch dejín Zeme krížili a vymieňali si tak aj genetickú informáciu. Gény, ktoré ľudia získali po neandertálcoch, môžu byť podľa novej štúdie rizikovým faktorom pri ochorení COVID-19. Ďalšími sú vek, pohlavie a zdravotný stav. Najčastejšie sa ako rizikové faktory uvádzajú obezita, cukrovka či srdcové problémy.
Zeberg a Pääbo, ktorí pracujú na Karolinskom inštitúte v Štokholme a Inštitúte Maxa Plancka v Lipsku, vo svojej štúdii tvrdia, že vôbec najvyšší výskyt neandertálskeho haplotypu je v populácii v Bangladéši, kde sa vyskytuje až u 63 percent ľudí. Podľa nedávnych britských výskumov je riziko úmrtia na COVID-19 u ľudí s pôvodom v Bangladéši až dvakrát vyššie než v priemernej populácii.
Takto presne sa KORONAVÍRUS šíri vzduchom: Päť základných faktov o nákaze
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature je riziko, že budú musieť pacienta s COVIDom-19 pripojiť na pľúcnu ventiláciu až trikrát vyššia, ak má vo svojej genetickej výbave neandertálsky haplotyp. "Je do očí bijúce, že genetické dedičstvo po neandertálcoch má tak tragické následky v súčasnej pandémii. Prečo to tak je, musíme čo najrýchlejšie zistiť," dodal Pääbo.
