RÍM - Do akej miery je normálne zabúdať mená a heslá? Nejaké to okno ešte nie je príznakom choroby. Nedostatky v pamäti sú častejšie so zvyšujúcim sa vekom, ale dôvodom môžu byť aj psychické problémy alebo depresie, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Mnohí ľudia sa sťažujú na svoju pamäť. Všetci si chceme lepšie a viac pamätať a predovšetkým sa uistiť, že diery v pamäti nie sú známkou nastupujúcej demencie. Hoci ide o veľmi rozšírený jav, neurológovia, psychiatri a geriatri sa týmito ľahšími prepadmi pamäti, ktoré sú väčšinou označované za klinicky bezvýznamné, zaoberajú len málo. Sú formy takzvané funkčné, ktoré nemusia vyvolávať znepokojenie, ale ktoré závisia z väčšej časti na strete našej reálnej pamäte s požiadavkami stále zložitejšieho sveta. "Stáva sa, že človek vstúpi do miestnosti a zabudne, prečo tam išiel, alebo že stratí niť pri konverzácii alebo zabudne PIN svojej karty. To sa stáva denne," uvádza Jon Stone z Edinburgskej univerzity.
Holandská štúdia realizovaná na dvetisíc zdravých ľuďoch ukázala, že 29 percent osôb vo veku od 25 do 35 rokov si myslí, že im vynecháva pamäť. Tento podiel rastie na 34 percent vo veku 40 - 50 rokov, na 41 percent vo veku 55 - 65 rokov a na 52 percent vo veku 70 - 85 rokov. Až 60 percent týchto ľudí ich zábudlivosť znepokojuje. Sťažnosti na medzery v pamäti môžu súvisieť s depresívnymi stavmi a s pocitom, že sa človek necíti úplne zdravý. Niektorí ľudia pripisujú zábudlivosť emočným problémom, nedostatku špecifických záujmov či veku. Väčšina osôb ale príčinu svojej zábudlivosti nepozná.
Pocit straty pamäti nielenže nie je známkou budúcej demencie, ale zhruba polovica prípadov sa časom zlepšuje, keď sú prekonané psychické potiaže, ktoré sú v niektorých prípadoch príčinou zabúdania. Podľa Stonea a jeho spolupracovníkov je možné celkom jasne rozlíšiť niektoré okolnosti zhoršenia pamäte, ktoré nemajú nič spoločné s rizikom rozvoja demencie. Patria sem symptómy nefunkčnosti pamäte. Človek väčšinou v takom prípade ani nejde k lekárovi a má len malé obavy. Zvyčajne ide o človeka, ktorý má prehnané požiadavky na pamäť. Ak sa ale niekto sťažuje na zlú pamäť a malú schopnosť sústredenia, môže to byť výrazom depresie alebo úzkosti. Tieto nedostatky môžu pretrvávať i po tom, ako bol depresívny stav prekonaný. Väčšinou ide o stav, ktorý nie je zachytený kognitívnymi testami. Liečbou základného ochorenia sa situácia zlepší.
Človek má výpadky pamäti, ktoré si všimnú aj ostatní členovia rodiny. Môže zabúdať PIN svojej karty alebo dokonca na rodinné výročia, ktoré si ostatní dobre pamätajú. Problém s pamäťou je tu prítomný, ale nie je konštantný či rozšírený. Ľudia napríklad zabúdajú mená niektorých známych osôb, ale mnohé iné si pamätajú. Taký stav nemožno pričítať psychickým alebo neurologickým poruchám a nezhoršuje sa, hoci ten, kto ho prežíva, ho považuje za znepokojivý.
Choroby ako je syndróm chronickej únavy či syndróm dráždivého čreva často so sebou nesú okrem nespavosti a pocitu únavy aj pocit problémov s pamäťou. Rovnako niektoré lieky, ako je gabapentín, pregabalín či tricyklické antidepresíva, môžu vyvolávať pocit straty pamäti. Tento stav obvykle po tom, čo liek prestaneme užívať, zmizne.
