BELEHRAD - Neďaleko historického srdca Belehradu sa zdvíhajú závory, aby mohol prejsť kamión s cisternou. Zamieri až k brehom majestátneho Dunaja, do ktorého vyklopí svoj náklad odpadovej vody. Aj toto je, bohužiaľ, bežná prax.
Nejde o žiadnu tajnú operáciu. Je to len niečo, o čom nikto nehovorí rád. Belehrad je jedinou európskou metropolou, ktorá vypúšťa nevyčistenú vodu do druhej najdlhšej rieky tohto svetadiela. Z hnedej tekutiny plnej výkalov, ktorá mizne vo vlnách, sa šíri nechutný zápach. Časy, ktoré inšpirovali rakúskeho skladateľa Johanna Strauusa k napísaniu valčíka Na krásnom modrom Dunaji, sú tak nenávratne preč.
Podľa rybárov žijúcich z Dunaja a Sávy, ktoré sa v Belehrade vytvárajú sútok, je toto kažodenné vypúšťanie znečistenej vody do riek katastrofálnou praxou. "Chce sa mi z toho plakať, ale nikto si z toho nič nerobí," hovorí 59-ročný rybár Dragoljub Ristič. Asi tretina z 1,6 milióna obyvateľov srbskej metropoly nie je napojená na kanalizáciu a má septik, ktorého obsah sa vylieva priamo do riek. Ale na rovnakom konci končia aj znečistené vody tých, ktorí sú na kanalizáciu napojení. Tamojšia ministerka infraštruktúry Zorana Mihajlovičová odhaduje, že vo vodných tokoch v Belehrade každoročne končí 190 miliónov metrov štvorcových znečistenej vody, ktorá by naplnila 60-tisíc olympijských bazénov. "Žiadne iné veľkomesto v Európe sa nedopúšťa takého zločinu na svojich riekach," vyhlasuje zástupca belehradského starostu Goran Vesič, ktorý požaduje vznik skutočného systému spracovania použitej vody.
Bratislavčania sa majú na čo tešiť: Breh Dunaja má zmeniť svoju podobu, TAKTO má vyzerať
Dunaj pramení v Nemecku, na sútoku riečok Breg a Brigach. Ďalej tečie na východ cez deväť ďalších štátov a ústí do Čierneho mora. Je dlhý 2850 kilometrov. Rakúski vedci vlani upozorňovali na kritickú úroveň baktérie Escherichia coli v srbskej časti Dunaja, ktorá podľa miestnych odborníkov signalizuje silné organické znečistenie. V prípade konzumácie môže táto baktéria vyvolať infekcie močových ciest alebo pneumóniu, uvádza Igor Jezdimirovič z nevládnej organizácie Environment Engineering. Vďaka svojej mohutnosti sa Dunaj dokáže sám pomerne dobre čistiť od organického odpadu. Bakteriologičké čiastočky nedosahujú kritický prah 500 mikrogramov na milimeter, uvádza profesor chémie Bozo Dalmacija, ktorý riadi výskum kvality vody v Srbsku. Ale tí, ktorí trávia život na Dunaji, tvrdia, že sa kvalita vody zhoršila. Podľa rybárov sa mení rozmanitosť rýb, z vody miznú druhy považované za ušľachtilé a rastie počet tých, ktorí sa živia odpadkami, ako je sumček americký.
Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie a dúfa, že sa jej členom stane do roku 2025. Prekážku však predstavuje jeho ekologická bilancia. Krajina potrebuje investície vo výške päť miliárd eur, aby vybudovala k prírode šetrnejšiu infraštruktúru. Chudobný balkánsky štát ale tvrdí, že je to nemožné a žiada zavedenie jedenásťročného prechodného obdobia.
