ASHDOD - Podľa prípadovej štúdie publikovanej v časopise The Lancet Neurology muž krátko po potvrdenej infekcii COVID-19 ochorel na Parkinsonovu chorobu. Vírusy boli s jej vývojom spájané už aj v minulosti. Zaujímavosťou je, experti súvislosť medzi Parkinsonovou chorobou a COVID-19 zaznamenali vôbec prvýkrát.
Štyridsaťpäťročný pacient z izraelského Ašdodu skončil v Univerzitnej nemocnici Samson Assuta Ashdod s typickými príznakmi ochorenia COVID-19 vrátane straty čuchu, suchého kašľa a bolesti svalov. Po pozitívnom teste bol tri dni hospitalizovaný. Následne strávil tri týždne v izolácii. V tom čase však zaregistroval aj chvenie v ruke a zhoršil sa mu rukopis. Po dvoch mesiacoch skončil na neurologickom oddelení, kde podstúpil niekoľko vyšetrení. Tie ale nič nepreukázali. Napriek tomu chvenie v rukách neprestalo. Všetko naznačovalo, že ide o príznaky spojené s Parkinsonovou chorobou.
Lekári nakoniec mužovi diagnostikovali parkinsonizmus, čo je stav, kedy dochádza k pohybovým abnormalitám podobným Parkinsonovej chorobe. Odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršil a momentálne má už nečitateľný rukopis, pociťuje extrémne chvenie v pravej strane tela a má obmedzené schopnosti výrazu tváre.
Medzi príznaky COVID-19 patrí strata čuchu, ktorá bežne predchádza Parkinsonovej chorobe, ale toto je vôbec prvý prípad, keď sa u niekoho vyvinul parkinsonizmus v dôsledku infekcie vírusom. Aj keď nie je možné s určitosťou dokázať, že vírus priamo spôsobil túto chorobu, autori prípadovej štúdie majú podozrenie, že COVID-19 v tom hral významnú úlohu. Pacient totiž nemal v rodinnej anamnéze ani Parkinsona ani iné zjavné rizikové faktory. Autori štúdie však predpokladajú, že mal genetickú výbavu s predispozíciou k parkinsonizmu v dôsledku infekcie COVID-19. Zatiaľ však netušia, o aký genetický faktor presne ide. Je vysoko pravdepodobné, že viaceré faktory v spojitosti s infekciou vedú k toxickému stresu. Ten následne spúšťa doposiaľ potláčané choroby.
Tento prípad prispieva k množiacim sa dôkazom, že COVID-19 môže mať vážny a trvalý vplyv na mozog. Dôkazy naznačujú, že infekcia spôsobuje poškodenie prívodu krvi do mozgu. Štúdia z júna zverejnená v časopise The Lancet uvádza že desať percent pacientov, ktorí po vyliečení trpeli psychickými problémami, zaznamenali psychózu. Podľa vedcov je zriedkavé, ak sa vírus skutočne dostane do centrálneho nervového systému, ale neurologické príznaky môžu byť naopak výsledkom "súboja" imunitného systému proti infekcii.
