PARÍŽ - Keď vrabec spieva, vydáva 30 decibelov. V tejto úrovni až do 60 db je nepretržité počúvanie bez rizika. V meste však jeho spev prehlušujú konverzácie okoloidúcich (60 až 80 db) či klaksóny áut (85 db). Ak sme tomuto hluku vystavení viac než desať sekúnd, ohrozuje to náš sluch, píše francúzsky denník Le Figaro.
"Po narodení máme k dispozícii istý kapitál sluchových buniek, ktoré sa už nikdy neobnovia. Preto je potrebné ich chrániť," vysvetľuje doktor Jean-Claude Normand z lyonskej univerzity Clauda Bernarda. Na pracovisku platí zákonná úprava pre ochranu sluchu, ešte riskantnejší je ale hluk mimo neho. Prah bolestivosti je 120 decibelov, ale naše uši trpia už pri 100 db, ktoré napríklad vydáva popový koncert alebo diskotéka. Naša tolerancia voči hluku má však aj psychickú dimenziu, konštatuje Normand. Zvuky, ktoré vychádzajú zvonka, sa tolerujú horšie než tie, ktoré vydávame sami.
Vnímanie hluku závisí na individuálnych, sociálnych, kultúrnych a enviromentálnych faktoroch. Okrem niekoľkých zvukov považovaných za relaxačné, ako je napríklad hukot morských vĺn, je len málo tých, na ktorých sa všetci zhodneme. Určitý druh hudby okúzľuje jedných, zatiaľ čo iných znervózňuje. Kohúti, kravy a zvony majú svojich priaznivcov, ale iní ich neznášajú. Niektorí ľudia si myslia, že vidiek je tichý, je tam ale hluk z traktorov, zvierat a ďalšie. A keďže je tam zvukové pozadie tichšie než v meste, také zvuky viac vyniknú a môžu byť ešte nepríjemnejšie.
Hluk, ktorému sme denne vystavení, môže narušiť spánok a viesť ku chronickej únave. Aj keď si na zvuky v pozadí môžeme časom psychicky zvyknúť, fyziologický vplyv zostáva a môže spôsobiť stres, oslabenie imunity a zvýšenie rizika vzniku obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych chorôb. Hluk však môže škodiť ešte pred narodením. V posledných troch mesiacoch tehotenstva má už plod sluch a okrem toho, čo sám počuje, môže trpieť dôsledkami stresu, ktorý pociťuje matka.
Dnes mnohí trpia stálym hlukom v pozadí. Je teda dôležité nájsť si chvíľku pokoja, aby sa organizmus zotavil, najlepšie prechádzkou v parku, kde načúvame zvukom prírody, alebo niekoľkými minútami v najtichšej miestnosti. Keď sa hluk zdá neznesiteľný, prispievajú tieto kroky k uvoľneniu. Naopak snažiť sa prehlušiť nepríjemný zvuk napríklad hudbou nie je to najlepšie riešenie. Agresia voči príliš hlučným susedom je tiež veľký problém. Dotyčná osoba začína pri počúvaní susedov cítiť nepokoj. Časom, keď je hluk väčší, počuje ho ešte skôr, než v skutočnosti začne. Môže zvoliť buď prístup, kedy chodí neskôr domov, alebo sa odsťahuje, prípadne sa snaží zastaviť hluk, ktorý je zdrojom jeho psychického utrpenia. V extrémnych prípadoch sa to končí tak, že sa chopí zbrane a začne na pôvodcu hluku strieľať.
Ak ide o hluk na pracovisku, sú zamestnanci najviac vystavení hluku i najviac vystavení chemickým rizikám, uvádza doktor Normand. Ide hlavne o oblasť stavebníctva, priemysel a poľnohospodárstvo. Hluchota je chorobou z povolania, ktorá by mala v nasledujúcich desaťročiach vymiznúť. Už dnes sú pracovníci proti hluku lepšie chránení než boli v minulosti. I tak ale zhruba každý piaty zamestnanec trpí problémom so sluchom. Po rokoch bez príznakov tento typ, kedy je osoba trvalo vystavená hluku, nakoniec vedie k problémom so sledovaním konverzácie v hlučnom prostredí.
