Obrovský kráter na Sibíri, známy ako brána do pekla, sa čoraz viac prehlbuje a odhaľuje tak pozostatky zvieracích tiel a starodávnej vegetácie, ktorá podľa vedcov môže pomôcť lepšie pochopiť zmenu podnebia. Údajne ide o najstarší kráter v Eurázii a druhý najväčší na svete.
Sibírsky kráter, presnejšie povedané zníženina, sa nachádza v blízkosti povodia rieky Yana približne 660 kilometrov severovýchodne od mesta Jakutsk. Je nazývaný aj "Batagaika" alebo "megakráter", jeho šírka dosahuje jeden kilometer, hĺbka 50 metrov. Permafrost, ktorý ho tvorí, sa však rýchlo topí, čo znamená, že veľký priestor sa neustále prehlbuje a hrozí, že dôjde k poklesu okolitej krajiny.
Sibírska tundra je miestom mnohých veľkých kráterov, ale Batagaika patrí k tým najznámejším. Miestni obyvatelia ho dokonca nazývajú bránou do pekla. Jeho rast monitorujú senzory. Odborníci varujú, že sa každý rok prehlbuje o 20 až 30 metrov. Zmena podnebia tento proces urýchľuje a odhaľuje minerálne usadeniny, ktoré boli uväznené v pôde tisíce rokov. "Ľad sa mení na vodu, ktorá sa vyparuje alebo odteká preč, zatiaľ čo zvyšné sedimenty už nie sú udržiavané spolu ľadom. To má za následok nerovný povrch krajiny v dôsledku premenlivého obsahu ľadu v sedimentoch," vysvetlila Kseniia Ashastinaová z Nemeckého vedeckého inštitútu Maxa Plancka.
Podľa profesora geológie Juliana Murtona zo Sussexskej univerzity problém vznikol v 50. až 60. rokoch minulého storočia. Podotkol, že otepľovanie sa v súčasnosti zhoršilo a ľad sa topí oveľa rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Vedci pokračujú v monitorovaní lokality, hľadajú varovné signály a skúmajú aj rozpúšťajúci sa permafrost, aby viac pochopili minulé udalosti. Analýza spodných vrstiev permafrostu ukazuje, že kráter môže mať okolo 650 000 rokov, čo z neho robí najstarší svojho druhu v Eurázii.
