CAMBRIDGE - Minimálne dvakrát v histórii bola zemeguľa takmer celá pokrytá vrstvou snehu a ľadu. Tieto dramatické etapy, ktoré z nej urobili snehovú guľu, pripravili podmienky pre komplexný mnohobunkový život. Vedci z Massachusettskej technickej univerzity (MIT) vo svojej štúdii zvažovali možný scenár, podľa ktorého by sa mohla naša planéta opäť vrátiť do doby ľadovej. Vo svojej záverečnej správe pripúšťajú, že o všetkom môže rozhodnúť rýchlosť zmeny poveternostných podmienok a nielen pokles teplôt.
Asi pred 700 miliónmi rokov zažila Zem niekoľko zvláštnych klimatických zmien a obdobie známe ako "Snowball Earth". V porovnaní s touto etapou boli doby ľadové iba "mierny mráz". Nová štúdia vedcov z MIT naznačuje, že rýchlosť, akou sa tieto zmeny udiali, bola rovnako dôležitá ako teploty spúšťajúce celý proces. Hoci neidentifikovali nijaký presný scenár, ktorý by sa mohol zopakovať, no pripustili, že na jeho dosiahnutie by stačil výpadok slnečného žiarenia a ten by ani nemusel posunúť zemeguľu ku kritickému bodu. Podľa člena výskumného tímu Constantina Arnscheidta by mohla Zem prejsť do novej globálnej doby ľadovej už vtedy, ak by sa úroveň slnečného žiarenia rýchlo znížila počas geologicky krátkeho časového obdobia. Množstvo slnečného žiarenia by pritom vôbec nemuselo klesnúť na konkrétny prahový bod; stačilo by už to, ak by tento pokles prebiehal rýchlo. V tomto prípade by vôbec nebolo dôležité, či by bol koncový bod dostatočne teplý, aby udržal planétu nezmrznutú, pretože aj tak by nastalo dočasné zaľadnenie, ktoré by opäť premenilo našu planétu na snehovú guľu.
Ochladiť planétu môže viacero faktorov. Slnečné žiarenie môže byť blokované napríklad oxidom siričitým unikajúcim do ovzdušia po výbuchu nejakej sopky. Každé takéto zníženie množstva dopadajúcich lúčov by dokázalo okamžite vyvolať spätnú väzbu. Napríklad menšie zvetrávanie hornín by síce ochladzovanie brzdilo, ale šírenie polárnych ľadových čiapok do nižších zemepisných polôh by ho zasa posilnilo. V zborníku Kráľovskej spoločnosti Arnscheidt uvádza, že ak by nastali rýchle poveternostné zmeny, tak by nedochádzalo k spomaleniu počiatočného ochladzovania, pretože faktory spôsobujúce otepľovanie by neboli dostatočne aktívne. Zastáva preto model, v ktorom by už dvojpercentný pokles slnečného žiarenia za menej ako 10 000 rokov podporil spätnú väzbu v podobe ľadovej vrstvy pokrývajúcej celý povrch planéty.
Expert na atmosférické a planetárne vedy však priipúšťa aj to, že tento model je iba základný a zistenie má ďalšie dôležité aspekty. Hoci si to obyvatelia Zeme neuvedomujú, globálne otepľovanie je nebezpečné už tým, že prebieha veľmi rýchlo a nielen preto, že teplota klímy sa posúva za určitú hranicu. "Mali by sme si dať pozor na rýchlosť, akou meníme klímu. Je nesprávne sústreďovať sa iba na rozsah tejto zmeny. Otepľovanie môže totiž vyvolať ďalšie javy. Ich identifikácia a obmedzenie by mali byť cieľom ďalšieho výskumu. Tiež by sme si mali pri hľadaní ďalších obývateľných planét uvedomiť, že aj tie, ktoré sú vhodne vzdialené od svojej hviezdy, by mohli po ochladení zamrznúť," skonštatoval Arnscheidt.
