LONDÝN - Výsledky výskumu zverejnené v časopise Journal of Neurology, Neurochurgery & Psychiatry naznačujú, že v mozgových cievach fajčiarok sa tvorí vyšší počet aneuryziem než u nefajčiarok. Autori štúdie zároveň zaradili fajčiarky s vysokým krvným tlakom, ktoré majú aj uvedenú mozgovú abnormalitu, do veľmi rizikovej kategórie. Ich mozgy prirovnávajú k tikajúcej časovanej bombe.
Aneuryzmy, čiže rozšírenie cievy alebo tepny, sa môžu nachádzať kdekoľvek v ľudskom tele a mnohé z nich zostávajú nepovšimnuté po celý život. Tie mozgové ale môžu tlačiť na okolité štruktúry a ich prasknutie môže spôsobiť smrteľné krvácanie. Ich tvorba súvisí s rodinnou anamnézou alebo s ochorením obličiek. Najnovšia štúdia sa zamerala na to, či existuje možná súvislosť medzi fajčením a vznikom aneuryziem. Vedci v nej analyzovali výsledky mozgového skenovania 545 žien vo veku 30 až 60 rokov vo fakultných a výskumných nemocniciach v Kanade a USA od roku 2016 do 2018. Výsledky odhalili, že v mozgoch žien našli 185 neporušených mozgových aneuryziem, pričom niektoré ženy ich mali viac ako jednu.
Medzi pacientkami s aneuryzmou mozgu bolo 46 percent fajčiarok s vysokým krvným tlakom, u 57,5 percenta žien bola táto abnormalita výsledkom kombinácie rodinnej anamnézy a fajčenia. Výskyt aneuryziem v mozgových cievach bol najvyšší u žien, ktoré fajčia približne dvadsať cigariet denne a tento zlozvyk praktizujú zhruba 29 rokov. Najčastejším problémom, na ktorý sa respondentky sťažovali, bola bolesť hlavy, ktorá sa vyskytla u 62,5 percenta žien s aneuryzmou mozgu a u 44 percent bez nej. Priame porovnanie naznačilo, že fajčiarky majú až štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa v ich mozgu vytvorí aneuryzma v porovnaní s nefajčiarkami. U žien, ktoré fajčia a zároveň majú vysoký krvný tlak, vzrástla pravdepodobnosť až sedemnásobne.
Experti varujú pred fajčením: Súvislosť medzi ním a ochorením COVID-19!
Autori výskumu pripúšťajú, že v tomto prípade išlo o pozorovaciu štúdiu. Na základe analýzy mozgového skenovania nie je možné vyvodiť žiadnu priamu súvislosť, pretože zistenia nie je možné zovšeobecniť na všetky vekové skupiny. Dospeli však k záveru, že štúdia "poukazuje na potrebu vyšetrenia mozgu fajčiarok vo veku 30 až 60 rokov".
