SEATTLE - V druhej polovici storočia ubudne na svete obyvateľov a v roku 2100 by na planéte malo žiť okolo 8,8 miliardy ľudí. Uvádza sa to v štúdii Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME), ktorého záver sa ale nezhoduje s prognózami OSN. Organizácia spojených národov naopak odhaduje, že v tom čase by malo byť na Zemi o dve miliardy ľudí viac.
Materiál IHME, ktorý vyšiel v utorok v odbornom časopise The Lancet, predpokladá prevratné zmeny, ktoré narušia rovnováhu sveta i jednotlivých spoločností. Riaditeľ inštitútu Christopher Murray vyhlásil, že výsledok štúdie považuje za dobrú správu v tom zmysle, že menej ľudí znamená menší tlak na produkciu potravín a menej emisií oxidu uhličitého. Iná vec je zmena zloženia obyvateľstva. "Prevrátenie vekovej pyramídy bude mať hlboké a negatívne dôsledky na ekonomiku a rodiny, komunity aj spoločnosti," uviedol Murray a pripustil, že závery výskumu nie sú nezvratné a vývoj v jednotlivých štátoch môžu ovplyvniť politické zmeny.
Vrchol príde v roku 2064
OSN vo svojej ostatnej správe o demografickom vývoji predpokladá, že v roku 2050 bude na Zemi žiť 9,7 miliardy ľudí a v roku 2100 až 10,9 miliardy. V súčasnosti nás je zhruba 7,7 miliardy. IHME financuje nadácia Billa Gatesa. Ústav pre svoju prácu čerpá údaje zo svetových štúdií verejného zdravia. Jeho vedci dospeli k záveru, že v roku 2064 dosiahne demografická krivka vrchol s 9,7 miliardami ľudí, ale potom začne klesať a v roku 2100 bude na planéte žiť 8,8 miliardy obyvateľov. Podľa odborníkov sa o to z veľkej časti postará rozvoj vzdelania dievčat a dostupnosť antikoncepcie. Zatiaľ čo teraz na jednu ženu pripadá v priemere 2,37 dieťaťa, v roku 2100 toto číslo spadne na 1,66, čo je omnoho väčší úbytok plodnosti, než s akým počíta prognóza OSN. V 185 zo 195 krajín, ktoré boli zahrnuté do štúdie, bude v roku 2100 údaj priemernej plodnosti na jednu ženu nižší než 2,1.
Budúci demografický vývoj, ktorý zahŕňa aj údaje o úmrtnosti a migrácii, bude v jednotlivých štátoch a regiónoch odlišný, zmenia sa ekonomické a geopolitické mapy a sila štátov nebude definovaná len množstvom obyvateľov. Čína so svojimi 1,4 miliardami ľudí môže prísť až o polovicu a koncom tohto storočia v nej môže žiť "len" 730 miliónov obyvateľov. Úbytok práceschopného obyvateľstva zabrzdí jej ekonomický rast. Spojené štáty, ktoré už teraz strácajú pozíciu najsilnejšej svetovej ekonomiky, by mohli na konci storočia Čínu znovu predbehnúť, ak bude imigrácia naďalej doplňovať tamojšiu znižujúcu sa plodnosť.
Najviac prekvapí Nigéria
Najväčší úbytok populácie postihne 23 štátov v Európe a Ázii; počet jej občanov sa zníži najmenej o polovicu. V Španielsku má ísť o zníženie zo 46 na 23 miliónov, v Taliansku zo 61 na 31 či v Japonsku zo 128 na 60. Niektoré krajiny ale budú od takéhoto trendu ušetrené, napríklad Francúzsko by malo mať v roku 2100 o dva milióny obyvateľov viac. V subsaharskej Afrike sa počet obyvateľov môže až strojnásobiť z jednej na tri miliardy. Najľudnatejšia bude Nigéria (z 206 na 790 miliónov), čím predbehne Čínu a po Indii sa stane druhou najľudnatejšou krajinou sveta.
"Musíme sa pripraviť na naozaj nový svet," okomentoval tento výhľad šéfredaktor časopisu Richard Horton. Murray dodal, že to bude svet, v ktorom bude žiť oveľa menej práceschopných ľudí a v ktorom osemdesiatnikov bude šesťkrát viac ako teraz. Kvôli tomu bude potrebné prehodnotiť sociálny a zdravotnícky systém. Viacerí odborníci predpokladajú, že v mnohých štátoch sa téma znižovania počtu obyvateľov politizuje. Zmenu demografickej krivky je podľa nich možné dosiahnuť sociálnou politikou, ktorá ženám umožní mať väčší počet detí a zároveň pracovať.
