VANCOUVER - Vedci vďaka štúdii zistili, že umierajúci pacienti dokážu počuť. Nie je však známe, či aj rozumejú tomu, čo počujú, alebo len zachytávajú tóny hlasu. Expertom sa vôbec prvýkrát podarilo zanalyzovať, čo sa v skutočnosti deje s ľudským telom, keď sa ocitne na hranici medzi životom a smrťou.
Štúdia kanadských vedcov z University of British Columbia zistila, že pacienti na sklonku svojho života môžu stále počuť. Aj keď je pacient v bezvedomí a blízko smrti, počuje, čo mu hovoria ľudia naokolo. Do výskumu, vôbec prvého svojho druhu, boli zahrnutí ľudia, ktorí umierali, nie tí, ktorí boli v kóme. Experti analyzovali elektrickú aktivitu v mozgu pacienta pomocou klobúka obsahujúceho 64 elektród. Identifikovali mozgové signály generované v reakcii na komplexné tonálne zmeny. Pred opakovaním testu na malom počte pacientov pustili sériu tónových vzorov pre mladú a zdravú kontrolnú skupinu. Potom skontrolovali signály, keď pacienti reagovali aj nereagovali a zistili, že mozgová aktivita medzi nimi bola veľmi podobná, ako aj aktivita zistená v kontrolnej skupine. Niektorí pacienti vykazovali mozgovú aktivitu, ktorá bola dokonca komplexnejšia.
Nie je známe, či osoba rozumie tomu, čo počuje, alebo či jednoducho len počúva tóny. Vedúca autorka Elizabeth Blundonová uviedla, že pacienti, ktorí umierajú, dokážu rozpoznať svoju obľúbenú hudbu. Štúdia by tak mohla vysvetliť príbehy o "čakaní" umierajúcich pacientov na svojich blízkych. Hilary Jordanová sa napríklad zhovárala so svojím manželom Ianom takmer 31 rokov po tom, čo utrpel mozgovú porážku. V roku 1987 pracoval ako policajný dôstojník vo Viktórii v Britskej Kolumbii. Podľa tlačovej agentúry Canadian Press Hilary manželovi povedala, že je v poriadku, ak z tohto sveta odíde. Nikdy predtým mu však nič podobné nepovedala. Krátko nato Ian umrel.
Ďalšou dôležitou oblasťou pre nasledujúci výskum je to, či si pacienti zachovávajú pocit dotyku až do konca svojho života. Blundonová dodala, že po strate vedomia nie je možné, aby pacient cítil dotyk alebo chuť. Jenny Boneová v roku 2015 upadla do kómy kvôli Guillain-Barre syndrómu. Napriek tomu počula lekárku, ktorá si od jej manžela pýtala povolenie na odpojenie od prístrojov. "Bola som si vedomá rozhovorov okolo mňa, vnímala som ich," prezradila Boneová. Najhoršie rozhovory údajne prebehli medzi lekármi a jej manželom. Neboli si totiž neboli istí, či dokáže prežiť bez prístrojov, pretože mala vážne narušené mentálne schopnosti. Jenny našťastie prežila a je dôkazom, že umierajúci ľudia sú stále jednou nohou v našom svete.
