LONDÝN - Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Brain odhalila nové súvislosti medzi ochorením COVID-19 a chorobami mozgu. Takto naznačili, že po ústupe koronavírusovej pandémie bude ľudstvo pravdepodobne odolávať vlne rôznych mozgových porúch a možno sa približne po sto rokoch zopakuje scenár španielskej chrípky.
Vedci z University College London (UCL) realizovali v londýnskej nemocnici výskum, do ktorého zapojili 43 pacientov vo veku od 16 do 85 rokov hospitalizovaných s ochorením COVID-19. Netrpeli však respiračnými problémami, ale hlavným príznakom nákazy bola neurologická porucha. "Mali by sme byť ostražití a dávať si pozor na tieto komplikácie u ľudí, ktorí prekonali COVID-19. So súčasnou pandémiou totiž súvisí aj poškodenie mozgu. Možno ide o podobný jav, ktorý ľudstvo prekonalo na začiatku minulého storočia," vyhlásil neurológ Michael Zandi.
Poukazuje pritom na letargickú encefalitídu, ktorá postihla veľké množstvo svetovej populácie v 20. a 30. rokoch 20. storočia po ústupe španielskej chrípky. Mnoho prípadových štúdií totiž preukázalo, že nový koronavírus nemusí zasiahnuť iba respiračný systém infikovaných osôb, ale môže poškodiť aj iné orgány ako srdce, obličky, črevá, pečeň a ako zistila spomínaná štúdia, tak aj mozog. Zo 43 pacientov zapojených do výskumu malo dvanásť zápal mozgu, desať z nich dočasnú mozgovú dysfunkciu spojenú s delíriom, osem ďalších prekonalo mozgovú príhodu, osem z nich trpelo poškodením nervov a ďalší vykazovali symptómy rôznych porúch centrálneho nervového systému, ktoré nemožno zaradiť do uvedených kategórií. Vírus SARS-CoV-2 však nebol detekovaný v mozgovom moku žiadneho z testovaných pacientov. Tento fakt teda naznačuje, že infekcia nenapadla mozog priamo, aby spôsobila neurologické ochorenie, ale šlo pravdepodobne o výsledok zápalu alebo inej odpovede imunitného systému.
Autori štúdie preto poukazujú na to, že tento malý, ale významný počet mozgových porúch súvisiacich s novým koronavírusom naznačuje, že svet by mohol už v blízkej budúcnosti čeliť väčšej epidémii v podobe rôznych mozgových ochorení. Po približne sto rokoch by sa tak mohla zopakovať história. Pandémia španielskej chrípky, ktorá sa začala na konci prvej svetovej vojny a vyžiadala si 50 až 100 miliónov obetí, je totiž spájaná aj s prepuknutím poruchy neurologického systému známej ako "spavá choroba" alebo letargická encefalitída. Tvrdenia odborníkov z UCL však bude potrebné ešte overiť.
