CAMBRIDGE - Rýchle rádiové signály (FRB) prichádzajúce z vesmíru, ktoré sa objavujú v pravidelných intervaloch, zamestnávajú pozornosť astronómov už viac ako päťsto dní. Zatiaľ však nedokázali definovať ich zdroj a v tomto smere pripúšťajú viaceré alternatívy. Vedcom sa podarilo zistiť zatiaľ len to, že že sa šíria z oblasti vzdialenej od našej planéty 500 miliónov svetelných rokov.
Záhadný signál prichádzajúci z vesmíru bol po prvý raz zachytený teleskopom CHIME v Kanade zhruba pred rokom a pol. Na tom, že sa z kozmu šíria rýchle rádiové signály, nie je nič zvláštne. Teraz však vedci stále nedokážu presne určiť ich zdroj. Ide o signál, ktorý najskôr naberá na intenzite, potom klesá a opakuje sa v šestnásťdňových intervaloch. Zvyčajne sa prejaví vo forme vysokoenergetického výbuchu hlboko v priestore. Podľa astronómov je najpravdepodobnejšie, že vlny pochádzajú z malých masívnych objektov. Energia ich signálov môže byť obrovská a často zakrýva galaxie, no zároveň má tendenciu vymiznúť už po zlomkoch sekundy. Vlny sú pomenované 180916.J0158 + 65 FRB. Odborníci zistili, že pochádzajú z oblasti, kde sa aktívne formujú hviezdy za špirálovou galaxiou vzdialenej od zemegule 500 miliónov svetelných rokov. Ide o najaktívnejšie FRB, ktoré boli doteraz zaznamenané v blízkosti našej planéty.
Vedci vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Nature tiež uviedli, že tento rádiový výbuch je pravdepodobne spôsobený pravidelnou udalosťou, napríklad rotáciou, prípadne sú to vlny, ktorých intenzita narastá podľa pravidelne sa opakujúceho vzorca. Možnosť, že ide o náhodne sa opakujúci signál, nepripúšťajú. "Počas 38 vzplanutí zaznamenaných od 16. septembra 2018 do 4. februára 2020 koordinovaného svetového času sme zistili, že všetky výbuchy dorazia do päťdňového fázového okna a 50 percent z nich dorazí za 0,6 dňa (14 hodín 24 minút). Cyklus sa opakuje každých šestnáť dní, so štyrmi hlasnými a dvanástimi tichými dňami," vysvetlili vedci, ktorí v súčasnosti pripúšťajú tri alternatívy.
Prvá vychádza z toho, že vlny pochádzajú z neutrónovej hviezdy, ktorá sa kolíše, pretože je veľmi hustá. Podľa druhej môže ísť o neutrónovú hviezdu obiehajúcu blízko čiernej diery, ktorá prenáša hmotu a tým vyvoláva rádiové vlny. Tretia možnosť vychádza z predpokladu, že oblaky blízkej hviezdy zintenzívňujú signál, keď jej teleso obieha okolo nich. "Možno zdroj vytvára tieto vlny nepretržite, ale my ich zachytíme iba vtedy, keď prechádzajú týmito mrakmi, ktoré fungujú ako objektív. Zatiaľ však nič nie je potvrdené," podotkol fyzik Kiyoshi Masuia z Inštitútu pre astrofyziku a vesmírny výskum Massachusettského technologického inštitútu.
