COLLEGE PARK - Geofyzici z Univerzity v Marylande analyzovali záznamy seizmických vĺn zachytených pod hladinou Tichého oceánu na hranici medzi zemským jadrom a plášťom. Vďaka tomu odhalili existenciu štruktúry medzi zemským jadrom a plášťom. Výsledky výskumu pomôžu lepšie pochopiť zložité procesy, ktoré ovplyvňovali vývoj našej planéty a zadefinovali jej súčasnú podobu.
Zloženie spomínanej štruktúry síce nie je stále známe, ale jej prítomnosť potvrdila analýza tisícok záznamov seizmických vĺn so zameraním na priečne S-vlny (strihové), ktoré vznikajú pri každom zemetrasení a pod zemským povrchom sú schopné prejsť tisíce kilometrov. Keď narážajú na zmeny teploty, zloženie alebo hustotu hornín, ich rýchlosť sa mení, ohýbajú sa alebo rozptyľujú. Takto vytvárajú ozveny, ktoré zachytávajú seizmografy umiestnené po celej planéte. Meranie ich času a amplitúdy dokáže definovať podpovrchové fyzikálne vlastnosti a štruktúry, ale výskumy v tejto oblasti boli do značnej miery obmedzené a dokázali poskytovať iba čiastkové informácie.
Geofyzikom z Univerzity v Marylande (UMD) sa na základe zmienenej analýzy podarilo určiť podobnosti a vzory v ozvenách šíriacich sa z hranice medzi jadrom a plášťom. Stalo sa to, keď algoritmus analyzoval 7000 seizmogramov zo stoviek zemetrasení s magnitúdou 6,5 alebo vyššou pod hladinou Tichého oceánu v období od roku 1990 do 2018. "Sledovaním tisícky ozvien šíriacich sa z hranice jadrového plášťa naraz sme sa prepracovali k úplne inej perspektíve. Zistili sme, že hraničná oblasť medzi jadrom a plášťom má viacero štruktúr, ktoré môžu vyvolať ozveny," vysvetlil autor štúdie.
Takmer polovica rozptýlených vĺn vykazovala trojrozmerné štruktúry v blízkosti hranice medzi jadrom a plášťom. Ich veľká časť sa nachádzala pod sopečnými Markézskymi ostrovmi. Podľa vedcov ide o štruktúru zodpovednú za vytvorenie mnohých sopečných ostrovov. "Ozveny sme zaznamenali asi u 40 percent všetkých seizmických vĺn. Bolo to prekvapujúce. Očakávali sme totiž, že to nebude až také vysoké číslo. Takto sme potvrdili, že anomálnych štruktúr na hranici jadra a plášťa je oveľa viac, ako sme doteraz predpokladali," uviedol člen výskumného tímu Vedran Lekik. Takéto zistenia podľa záverečnej správy vedcov otvárajú nový pohľad na to, ako tektonické platne formovali našu planétu v priebehu miliónov rokov.
