CAMBRIDGE - Predmetom dvoch štúdií vedcov z Massachusettskej technickej univerzity (MIT) sa stala ilúzia sivej farby, ktorej dominujú dva kruhy zdanlivo vykreslené v bledšom a tmavšom odtieni. Zaujímalo ich, prečo v tomto prípade tvorí ľudské vnímanie skreslený obraz veľmi vzdialený od reality a svoje zistenia publikovali v časopise Vision Research.
Pri pohľade na ilúziu v odtieňoch sivej farby každý nadobudne dojem, že na povrchu sú nakreslené dva kruhy, jeden bledší a druhý tmavší sivý. V skutočnosti to tak ale vôbec nie je; obidva kruhy majú rovnaký odtieň. Vedci z MIT sa rozhodli zistiť, prečo náš mozog vníma tieto farby odlišne a realizovali dva experimenty. Do prvého zapojili deväť detí, ktorým sa vrátil zrak po operácii sivého zákalu (katarakta). Zistili, že k odhadu jasu a ilúzii dochádza pomocou jednoduchých nervových obvodov, ktoré nevyžadujú predchádzajúci vizuálny zážitok. Takéto vnímanie sa pravdepodobne uskutoční skôr, ako informácia prenikne do mozgu, pretože nepotrebuje spracovanie na vysokej úrovni.
Druhým experimentom sa výskumníci pokúsili vysvetliť tento jav pochopením, ako vizuálny systém vytvára jeden obraz kombináciou vnemov z oboch očí. K takémuto prepájaniu dochádza v zrakovej oblasti V1, kde nastáva prvá fáza vizuálneho spracovania v mozgovej kôre. Vedci zistili, že pomocou špeciálne navrhnutých obrazov a okuliarov nemusí odhad jasu farieb čakať na to, kým sa informácie z obidvoch očí zlúčia vo V1. Ku všetkému totiž pravdepodobne dochádza už v sietnici oka. "Vďaka našim pokusom sme dospeli k záveru, že ide o jav na nízkej úrovni. Môžeme teda potvrdiť, že odhad jasu farieb je proces prebiehajúci na tejto úrovni a rozhodujúci moment nastáva už na sietnici. Možno ide o vrodenú záležitosť a vizuálny systém sa takto správa už od narodenia," vysvetlil autor štúdie Pawan Sinha.
Profesor výpočtovej neurovedy z MIT všetko vysvetľuje na príklade a hovorí, že môžete dať tmavý kúsok látky pod jasné svetlo lampy a množstvo svetla, ktoré vytvoríte, môže byť rovnaké alebo intenzívnejšie ako množstvo svetla, ktoré by ste získali, ak by ste dali biely kus papiera pod tlmené svetlo. Mozog musí vyhodnotiť, či je povrch, ktorý osvecujete, tmavý alebo bledý iba na základe toho, koľko energie prijíma. V podstate musí mozog spracovať dve hodnoty, ktoré boli znásobené (stupeň osvetlenia a odtieň povrchu), aby vytvoril jednu hodnotu. Ide o zdanlivo nemožnú úlohu, keďže nekonečná kombinácia týchto hodnôt môže viesť k tomu istému výsledku.
