MNÍCHOV - Aukčný dom Bonham's draží dve doteraz nezverejnené strany poznámok Isaaca Newtona. Napísal ich v čase, keď v Londýne zúrila morová epidémia. Slávny fyzik v nich zverejnil svoj návod na liečbu tohto zákerného ochorenia. Každý, kto si ho prečíta, určite pocíti úľavu nad tým, že medicínske praktiky autora gravitačného zákona zostali len v teoretickej rovine.
Poznámky vznikli v čase, keď bol britský fyzik a matematik študentom Trinity College v Cambridge. Jeho štúdium prerušila morová epidémia, ktorá v rokoch 1665 až 1666 usmrtila v Londýne približne 100 000 ľudí. Keď následne pokračoval v štúdiu, zaujala ho kniha De Peste (Mor) od Jana Baptistu van Helmonta (1667), ku ktorej vypracoval spomínané poznámky. "Tieto dokumenty majú v Newtonovom diele zásadný význam a v súčasnom kontexte sú veľmi zmysluplné. Poznámky sú jedinečným významným dielom najväčšej vedeckej mysle na svete, ktoré sme dokázali nájsť," vyhlásil odborník na literatúru Darren Sutherland.
Historická hodnota textu písaného Newtonovou rukou je nepopierateľná, s jeho obsahom je to však diskutabilné. Je totiž iba málo pravdepodobné, že by Isaacove anamnézy a liečebné postupy narazili na pochopenie lekárov. Opisuje v nich napríklad prípad muža, ktorý sa "dotkol papierov nakazených morom a hneď cítil bolesť, potom sa mu urobil zhubný vred na ukazováku a do dvoch dní zomrel". Newton už v tom čase kládol dôraz na prevenciu a upozorňoval, že miestam nakazeným morom je potrebné sa vyhnúť. Jeho receptúra na liečbu moru je ale len pre silné žalúdky. Spočíva totiž v "ropuche zavesenej tri dni v komíne za nohy tak, aby vyvracala všetku zeminu a zvyšky hmyzu do misky zo žltého vosku a zomrela. Zmiešaním rozdrveného vysušeného tela ropuchy so zachytenými exkréciami treba vypracovať pastilky a prikladať ich na postihnuté miesta, až kým nezmizne nákaza a nebude vytiahnutý jed."
Poznámky, ktoré by sa mohli predať za 80 000 - 120 000 dolárov (71 000 - 107 000 eur), neboli až doteraz súčasťou žiadnych zozbieraných diel. Keď Newton v roku 1727 zomrel, jeho obrovský archív zostal neteri Catherine Conduittovej. Rodina si ho ponechala až do roku 1872, kedy Isaacov potomok venoval spisy Trinity College. Univerzita v Cambridge však uchovala iba Newtonove matematické a vedecké práce a jeho kontroverznejšie spisy o alchýmii, teológii a filozofii vrátila späť rodine. Dokumenty vrátane poznámok ku knihe De Peste boli v roku 1936 predané do súkromných zbierok.
