WASHINGTON - Navzdory stáročiu vedeckého pokroku sa rok 2020 do značnej miery podobá roku 1918. Počas storočia deliaceho dve smrtiace pandémie, z ktorých jedna dostala nesprávne pomenovanie španielska chrípka a druhá COVID-19, sa svet dozvedel mnoho vecí o vírusoch, vyliečil rôzne choroby, vyvinul účinné vakcíny i prepracované verejné zdravotné siete. A napriek tomu je to tu znovu.
Zakrývame si tváre rúškami a nie sme schopní poraziť zákernú nákazlivú chorobu predtým, než na ňu umrú státisíce ľudí. Rovnako ako v roku 1918 aj teraz ľudia počúvajú prázdne ubezpečovania, ktoré sú v rozpore s realitou plniacich sa nemocníc i márnic a vysychajúcich bankových účtov. Vrátil sa tiež vtedajší význam karantény, rovnako ako šarlatánske rady. Potrite si hrudník surovým cesnakom, odporúčalo sa zhruba pred sto rokmi. Čo tak naliať do žíl dezinfekciu? zauvažoval zas americký prezident Donald Trump, čím vyvolal zdesené reakcie odborníkov.
V roku 1918 nemal nikto očkovaciu látku, liečbu ani liek na veľkú pandémiu chrípky, ktorá sa rozšírila po celom svete a zabila viac než 50 miliónov ľudí. Nič z toho nemá dnes nikto ani na koronavírus. Moderná veda dokázala nový vírus rýchlo identifikovať, zmapovať jeho genetický kód a vyvinúť diagnostický test. Využila znalosti, ktoré pred sto rokmi nikto nemal, a dala tak ľuďom šancu udržať sa v bezpečí - aspon v krajinách, ktoré testovanie rýchlo zaviedli. USA to neurobili.
Ale spôsoby, ako sa vyhnúť ochoreniu, a čo v prípade nákazy robiť, sa zmenili len málo. A tiež neschopnosť amerických prezidentov brať hrozbu hneď od začiatku vážne. Aj to spája minulosť s prítomnosťou. Trump vyhlásil víťazstvo nad koronavírusom v čase, keď sa ešte len infekcia začala v štátoch šíriť. Odvtedy vypustil do sveta množstvo dezinformácií. Hlavným zlyhaním prezidenta Woodrowa Wilsona zas bolo jeo mlčanie. Historici uvádzajú, že ani ani raz verejne neprehovoril o chorobe, ktorá kosila Američanov, dokonca ani po tom, čo sa sám infikoval. Podozrenie na pôvodné ohnisko, odkiaľ sa chrípka v roku 1918 začala šíriť, siaha od amerického Kansasu po Čínu. Už vtedy bolo americkým oficiálnym činiteľom jasné, že nezačala v Španielsku. Napriek tomu dostala pandémia názov španielska chrípka, a to len preto, že slobodná španielska tlač vo veľkom informovala o skaze, ktorú prvá vlna ochorenia priniesla. Zatiaľ čo v štátoch, ktoré boli vo vojne, vrátane USA, noviny chrípku v dobe silného vlastenectva a cenzúry značne bagatelizovali.
Rovnako ako COVID-19 spôsobil pandémiu pred sto rokmi vírus napádajúci dýchacie cesty, ktorý preskočil zo zvierat na ľudí, prenášal sa rovnakým spôsobom a mal podobný vývoj. Spoločenský odstup, umývanie rúk a masky boli aj vtedy hlavnými spôsobmi, ako chorobu zvládnuť. I lekárske pokyny z vtedajších čias znejú povedome: "Ak sa nakazíte, zostaňte doma, odpočívajte v posteli udržujte sa v teple, pite horúce nápoje a zostaňte v pokoji dovtedy, kým symptómy neodoznejú. Aj potom ale buďte stále opatrní, pretože najväčšie nebezpečenstvo hrozí v podobe zápalu pľúc po tom, ako chrípka pominie."
Existujú však aj zásadné rozdiely medzi vírusom z roku 1918 a súčasnosti. Španielska chrípka bola obzvlášť nebezpečná pre zdravých ľudí vo veku 20 až 40 rokov, čiže hlavnú generáciu slúžiacu v armáde, pričom dôvodom bol paradoxne ich silný imunitný systém. Keď sa títo ľudia infikovali, ich protilátky začali bojovať s vírusom ako vojaci hrnúci sa zo zákopov. "Imunitný systém proti vírusu nasadil každú zbraň, ktorú mal. Bojiskom boli pľúca, ktoré ale tento boj zničil," povedal John. M. Barry, autor knihy Veľká chrípka. Mladí vojaci a námorníci sa tlačili vo vojenských táboroch v USA, plavili sa do Európy v preplnených lodiach, bojovali bok po boku v zákopoch a potom sa vrátili domov sláviť víťazstvo s jasajúcimi davmi. Počet obetí medzi nimi i tými, koho nakazili, bol obrovský. Španielska chrípka by sa pokojne mohla volať "chrípka americkej armády".
Pandémii podľahol aj Friedrich Trump, dedko súčasného amerického prezidenta z otcovej strany. Infikoval a uzdravil sa naopak napríklad vtedajší vodcovia Británie a Nemecka, britský a španielsky kráľ či budúci americký prezident Franklin Roosvelt. Pandémii, ktorá vtedy infikovala odhadom tretinu celosvetovej populácie, podľahlo asi 675 000 Američanov.
