PRAHA - Pravé kiahne sa prvýkrát vyskytli zrejme pred viac než 3000 rokmi v Indii a Egypte a celé stáročia patrili k najväčším metlám ľudstva. Len v minulom storočí zabili viac ako 300 miliónov ľudí. V roku 1959 WHO začala s touto chorobou bojovať, o 19 rokov neskôr bol vyliečený prvý pacient. Oficiálne boli kiahne vyhlásené za vykynožené 8. mája 1980. Výraznou mierou k tomu prispeli aj československí vedci.
Pravé či čierne kiahne (variola) boli bolestivým vírusovým ochorením, ktoré sa spočiatku prejavovalo ako chrípka. V druhej fáze sa objavili typické kožné prejavy s hnisajúcimi vredmi, ktoré mohli zasiahnuť aj sliznice. Časť pacientov zomrela na otravu krvi, obehové či dýchacie zlyhanie. Zdrojom nákazy bol len chorý človek, prenášala sa kvapôčkovou infekciou a vzduchom, inhaláciou kontaminovaného prachu, ale aj nepriamo čerstvo znečistenými predmetmi.
Infikovaní umierali pomaly a v bolestiach. Kto pravé kiahne prežil, bol väčšinou už navždy poznačený zjazvenou tvárou alebo slepotou. Ochorenie sa vyskytovalo v dvoch variantoch - variola major, u ktorej úmrtnosť dosahovala v priemere 30 percent, a ľahšia forma variola minor s úmrtnosťou okolo jedného percenta. Existujú rôzne typy kiahní, medzi najznámejšie formy okrem tých pravých patria ovčie (dajú sa dobre liečiť) a kravské. Porovnateľne devastačné účinky ako pravé kiahne, za ktoré zomrelo viac ľudí než vo všetkých vojnách dohromady, mali len bubonický mor (čierna smrť), cholera a chrípkové epidémie. Kiahne ovplyvnili chod dejín, podieľali sa na páde celých ríší, zdecimovali amerických Indiánov. Ich obeťami sa stali aj prominenti, napr. francúzsky kráľ Ľudovít XV., japonský cisár Kómei, španielsky kráľ Ľudovít I., anglická kráľovná Maria II. Stuartová či egyptskí faraóni Ramess II. a V.
Prvé pokusy o očkovanie proti kiahňam sú staré vyše tisíc rokov. Rôznych metód bolo niekoľko, od vdychovania zaschnutých kiahňových chrást až po pichanie ihlou namočenou v kiahňovom hnise. Prvý typ očkovania priviezla do Európy manželka britského veľvyslanca v Istanbule lady Mary Montaguová po tom, čo sa v roku 1715 sama stretla s touto chorobou. Prehovorila kráľa Juraja I., aby očkovanie vyskúšal na väzňoch a potom im udelil milosť. Neskôr si anglický vidiecky lekár Edward Jenner všimol, že dojičky, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli odolné voči tým pravým. Vyrobil teda očkovanie a v máji 1796 úspešne vykonal na jednom chlapcovi prvú aplikáciu. Jeho metóda dostala pomenovanie "vakcinácia" (vacca je latinský výraz pre kravu) a rýchlo sa z Anglicka šírila do okolitého sveta. V mnohých krajinách bolo následne zavedené povinné očkovanie a počas prvej polovice 20. storočia kiahne takmer vymizli z Európy.
Keďže ale vo svete naďalej na ne umierali desaťtisíce ľudí, Svetová zdravotnícka organizácia pripravila veľkú akciu - pokus o totálne vykynoženie kiahní. Zo začiatku nie príliš úspešný boj odštartoval v roku 1959, o osem rokov neskôr WHO oznámila plán na úplné vykynoženie. Koncepciu akcie vypracoval český epidemiológ Karel Raška, ktorý bol šéfom oddelenia prenosných ochorení WHO v Ženeve. Namiesto plošného očkovania navrhol sústrediť sa na jednotlivé ohniská nákazy a tam maximálne zasiahnuť.
Posledný výskyt varioly major bol zaznamenaný v roku 1975 v Bangladéši. Pozornosť lekárov sa potom zúžila na Somálsko a Etiópiu, kde vírus pretrvával. V roku 1977 to už vyzeralo na úspech, ale v októbri ochorel istý kuchár nemocnice v somálskom meste Merca. V apríli 1978 sa však vyliečil. WHO v roku 1980 známila, že pravé kiahne úspešne vykynožili. Skončilo sa tak mnohoročné ťaženie, ktorého sa zúčastnilo 700 poradcov z 55 štátov a 200 000 zdravotníkov. Odvtedy majú pôvodcov kiahní len dve oficiálne laboratóriá - v USA a Rusku. WHO bola niekoľkokrát vyzvaná, aby posledné vírusy zničila. Panujú totiž obavy zo zneužitia kiahní ako biologickej zbrane v rukách teroristov.
