HONDURAS - Karibský ostrov Roatán opisujú cestovné kancelárie ako vysnívanú destináciu pre romantickú dovolenku. Pre jednu čilskú rodinu sa ale stal nočnou morou. Už niekoľko týždňov totiž kotvia doslova len pár metrov od jeho zlatistých pláží, na ostrov ale kvôli pandémii nesmú.
"Sme len dvadsať metrov od pláže, ale nemôžeme na ňu. Už som pomaly zabudol chodiť," opísal zúfalý Marcelo Escalante García situáciu svojej rodiny. Tento 52-ročný šéfkuchár trávi už vyše päťdesiat dní na lodi s rozlohou 48 metrov štvorcových s manželkou, 21-ročným synom a dvomi Guatemalčanmi. Nie je to dovolenka v Karibiku, ale nočná mora. Čilská rodina vyrazila na more z guatemalského prístavu Livingston 10. marca, kedy síce už Taliansko vyhlásilo kvôli koronavírusu celoštátnu karanténu, ale v Latinskej Amerike ešte nákaza obavy nevyvolávala. O týždeň neskôr už ale bolo všetko inak.
"Keď sme chceli zakotviť v honduraskom prístave La Ceiba a nakúpiť zásoby na ďalšiu plavbu, už nás tamojšie úrady na pevninu nepustili," hovorí Escalante. Honduras totiž 15. marca uzavrel svoje hranice, vrátane tých námorných. Vtedy a naviac zhoršilo počasie, bol silný vietor a vysoké vlny. Marcelo vyslal núdzový signál, pretože mal obavy, že ich vietor zatlačí na skalnaté pobrežie. Až po piatom núdzovom volaní k nim dorazila pobrežná stráž, ktorá im ale povedala, že na pevninu nemôžu ísť a majú to skúsiť na ostrove Roatán, vzdialenom od pevniny asi 70 kilometrov.
[Radio en vivo ] Chileno varado en Honduras volverá al país navegando: Marcelo Escalante conversa con #CooperativaEnCasa sobre cómo será su travesía https://t.co/laG3QjT9dV pic.twitter.com/QmaQvDVYT0
— Cooperativa (@Cooperativa) May 6, 2020
Keď dorazili k ostrovu, dostali viacmenej rovnakú odpoveď: cudzinci na ostrov nesmú, pretože sa tam zatiaľ nepotvrdil ani jeden prípad nákazy koronavírusom. A ani po ôsmich týždňoch na mori, čo, mimochodom, predstavuje dokonalú karanténu, ich miestne úrady nechcú nechať vylodiť. "Priplával k nám lekár z ostrova, ktorý nás prehliadol a dal nám potvrdenie o tom, že sme zdraví. Hlavná hygienička ostrova ale naše vylodenie zakázala. Starostka ostrova nám odkázala, aby sme plávali späť na more. Všetky prístavy v Hondurase sú však zavreté, okrem toho máme poškodenú plachetnicu," pokračuje García.
Toľko dní na mori by posádka neprežila, nebyť pomoci ich krajanky. Prežívajú vďaka jednej Čiľanke, ktorá žije na ostrove. Posádke priviezla košík fazulí, múky, vajec, čerstvého ovocia aj hygienické potreby. Porcie jedla si starostlivo merajú a šetriť musia aj pitnú vodu. Na hygienu a čistenie zubov používajú slanú vodu z mora. Marcelo už žiadal o pomoc honduraské i čilské úrady. Nikto sa im ale neozval.
Dlhý pobyt na lodi bez perspektívy vylodenia sa už začína odrážať na duševnom zdraví jej posádky. "Celý deň tu sedíme, nemáme čo robiť, môžeme si akurát tak zaplávať okolo lode. Zmocňuje sa nás zlosť a zúfalstvo," povedal Čiľan. Ďalším problémom je, že sa im už minuli úspory. "Ľudia si myslia, že ten, kto má plachetnicu, je milionár. ale to nie je náš prípad. Ponúkol som už na predaj túto loď, aby sme mali peniaze na návrat domov. Ale ak sa mi v priebehu pár dní nikto neozve, vyrazíme s plachetnicou na more, aj keď je poškodená," dodal.
