PRAHA - Mauthausen bol prvým koncentračným táborom mimo vlastného územia Nemecka a fungoval už pred začiatkom druhej svetovej vojny. Prví väzni do neho prišli 8. augusta 1938. Smrť v ňom našlo 90-tisíc ľudí, ich vraždenie sa zintenzívnilo posledné mesiace pred oslobodením. Metódy usmrcovania boli drastické.
Tábor dostal meno po neďalekom mestečku Mauthausen, ktoré leží asi dvadsať kilometrov východne od Linzu na ľavom brehu Dunaja. Lokalitu vybralo vedenie SS kvôli blízkym žulovým kameňolomom. Slúžil ako spádový koncentračný tábor pre Rakúsko, patril do kategórie III. stupňa, čo znamenalo najtvrdšie väzenské podmienky v rámci systému nacionálne socialistických koncentračných táborov. Úmrtnosť v ňom bola jedna z najvyšších medzi tábormi v Nemeckej ríši.
Mauthausenskí väzni boli väčšinou využívaní ako lacná pracovná sila v kameňolomoch, nasadzovaní na hĺbenie tunelov pre podzemné továrne v okolí alebo pracovali v zbrojnom priemysle. Jedným z najobávanejších miest v tábore boli takzvané schody smrti, po ktorých väzni bez odpočinku vynášali v kolónach 50-kilové žulové kvádre. Celkový počet väzňov v Mauthausene bol zhruba 190 000. O život v ňom a jeho pridružených satelitných táboroch prišlo najmenej 90 000 ľudí, z toho asi polovica v posledných štyroch mesiacoch pred oslobodením. Zajatci pochádzali zo štyridsiatich krajín. Internovaní boli kvôli politickej činnosti, náboženskému vyznaniu, sexuálnej orientácii, rase, alebo išlo o vojnových zajatcov.
Súčasťou objektu bola plynová komora, v ktorej mohlo byť usmrtených až osemdesiat ľudí naraz. Nacisti na to používali, tak ako aj v iných táboroch, Cyklón B. Na likvidáciu väzňov slúžil aj pojazdný plynový autobus. Medzi ďalšie metódy usmrcovania patrili zastrelenie, obesenie, nahnanie do ostatných drôtov nabitých elektrinou či zhodenie zo skaly. Výnimočné nebolo ani vpichnutie injekcie obsahujúcej petrolej alebo benzín rovno do srdca. V zime zajatcov polievali ľadovou vodou z hydrantov a nechali ich vonku zamrznúť. Mnohí väzni zomreli v dôsledku fyzického vyčerpania a na epidémie vyplývajúce z katastrofálnych hygienických podmienok. Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha tu bolo napríklad popravených 252 príbuzných Josefa Valčíka a Jána Kubiša.
Od druhej polovice roku 1944 prichádzali do Mauthausenu evakuačné transporty s tisíckami väzňov, hlavne z koncentračných táborov z východu. Tábor bol oslobodený 5. mája 1945 prieskumnou jednotkou 11. obrnenej divízie tretej americkej armády. Veliteľ tábora Franz Ziereis bol na úteku postrelený a na následky toho neskôr zomrel. 58 príslušníkov SS bolo odsúdených na smrť a traja na doživotie. Niekoľko týždňov v Mauthausene pôsobil aj prominentný nacista Aribert Heim, prezývaný Doktor smrť, ktorý osobne zavraždil stovky ľudí. Po konci vojny tábor slúžil najprv na ubytovanie sovietskych vojakov. Na pamiatku umučených bol na mieste tábora zriadený Pamätník Mauthausen. Múzeum tu sprevádzkovali v roku 1970.
