RÍM - Boli skúsenými inžiniermi, predbehli dobu s podlahovým vykurovaním, stavbou akvaduktov a použitím betónu ako stavebného materiálu. A teraz vychádza najavo, že starí Rimania boli tiež majstrami recyklácie odpadových materiálov, napísal spravodajský server The Guardian.
Zistili to vedci skúmajúci Pompeje - mesto, pochované pod hustým nánosom sopečného popola po tom, čo v roku 79 nášho letopočtu vybuchla sopka Vezuv. Pred mestskými hradbami sa našli veľké hromady odpadu, ktoré vyzerali, že tam boli len tak vyhodené. Teraz ale archeológovia odhalili, že mestské hradby boli miestom, kde sa skladoval roztriedený odpadový materiál na ďalšie využitie. Americká profesorka Allison Emmersonová, ktorá je členkou výskumného tímu, uviedla, že odpadky boli navŕšené okolo takmer celej vonkajšej severnej časti hradieb, a tiež na niekoľkých ďalších miestach. Niektoré z hromád boli vysoké niekoľko metrov a obsahovali kúsky keramiky a sadrové omietky, ktoré bolo možné znovu použiť ako stavebný materiál.
Pôvodne sa predpokladalo, že sa tieto hromady vytvorili počas zemetrasenia, ktoré mesto zasiahlo asi 17 rokov pred erupciou sopky, dodala Emmersonová. Väčšina z nich bola odstránená v polovici 20. storočia, ale niektoré sa ešte podarilo objaviť. S pomocou vedeckej analýzy sa teraz podarilo vystopovať časť odpadu z mestských stavieb na predmestské skládky - a z nich späť do mesta, kde bol tento materiál použitý pri stavbe budov napríklad v podobe podláh.
Pompeii ruins show that the Romans invented recycling https://t.co/GpzzUOgZdP
— The Guardian (@guardian) April 26, 2020
Spoločne s kolegami archeológmi Stevenom Ellisom a Kevinom Dicusem Emmersonová skúmala, ako bolo dávne mesto postavené. "Zistili sme, že časť mesta bola vybudovaná z odpadu. Hromady pred vonkajšími hradbami neboli materiál, ktorého sa chceli zbaviť. Vyvážal sa za hradby, kde sa zhromažďoval a triedil, a potom sa predal na ďalšie využitie," povedala Emmersonová.
Pompeje boli mestom s elegantnými vilami, krásnymi verejnými budovami, námestiami, obchodmi, hostincami, nevestincami a kúpeľmi. Stál tu tiež amfiteáter pre organizovanie gladiátorských hier, kam sa zmestilo až 20 000 divákov. Keď mesto zahalil sopečný popol z Vezuvu, zomrelo najmenej 2000 ľudí. V roku 1748 skupina bádateľov objavila takmer dokonale uchované mesto pod stuhnutým príkrovom popola a pemzy. Neskôr archeológovia objavili dokonca zachovalý bochník chleba. Pompeje sú teraz na zozname Svetového dedičstva UNESCO a za normálnych okolností ich navštívi každý rok 2,5 milióna návštevníkov.
Emmersonová a jej kolegovia použili vzorky pôdy, s ktorých pomocou sledovali pohyb odpadového materiálu v meste. "Pôda, ktorú sme vykopali, sa líši podľa toho, kde bol odpad pôvodne ponechaný," vysvetlila. "Odpady vyhodené na také miesta, ako sú latríny alebo septiky, po sebe nechávajú bohatšiu, organickú pôdu. Naopak, odpady, ktoré sa v priebehu času nahromadili na uliciach alebo za mestom, zanechávajú oveľa viac piesčitú pôdu. Tento rozdiel nám umožňuje zistiť, či odpad vznikol na mieste, kde sme ho našli, alebo či bol dovezený z iného miesta na nové použitie či recykláciu," dodala s tým, že napríklad niektoré múry obsahovali kúsky recyklovaného materiálu, ako rozbité dlaždice či amfory a kusy malty a omietky. "Takmer všetky tieto múry boli nakoniec potreté vrstvou sadrovej omietky, ktorá zakryla zmesku materiálov naspodku."
"Predtým sa predpokladalo, že všetky tieto odpady sa za mestom nahromadili po zemetrasení - že ich tvorili trosky, ktoré boli po zemetrasení vyvezené z mesta, aby neprekážali v každodennom živote," povedala Emmersonová. "Ale pri práci v Pompejach som videla, že sa mesto rozrastalo do rozvinutých predmestí za hradbami. Preto nedáva zmysel, že by boli tieto predmesia zároveň používané ako skládky," dodala.
