MADRID - Malé priemyselné mestečko Igualada neďaleko Barcelony je akýmsi Ground zero španielskeho boja s koronavírusom. Polícia ho od okolitého sveta izolovala už 12. marca, teda ešte pred vyhlásením celoštátneho obmedzenia pohybu. Miestna nemocnica sa ocitla na pokraji kolapsu, keď tretina zamestnancov musela ísť do karantény. Igualada sa stala v Európe miestom s najväčším množstvom infikovaných na počet obyvateľov. Mesto sa na niekoľko týždňov stala mikrokozmom, v ktorom sa odvíjala katastrofa, napísal britský denník The Times.
"Zdravotníci boli spočiatku zahltení prácou, súcitom s chorými kolegami a strachom z toho, že sú sami vystavení nákaze. Za ich nasadenie v tak nepriaznivých podmienkach sa im nikdy nebudeme môcť dostatočne odvďačiť," vyhlásil starosta mesta Marc Castells. Nakazili sa ich dve stovky zo šesťsto zamestnancov nemocnice a až teraz, keď je Igualada z najhoršieho vonku, tamojší lekári a sestry počítajú, akú si koronavírus vybral daň. "Emocionálna záťaž pre lekárov bola obrovská, ale ešte väčšia bola pre sestričky a ošetrovateľky, ktoré sú častejšie v priamom kontakte s pacientmi," tvrdí lekár Marc Arnaiz, ktorý sa v nemocnici stará o chorých.
Španielska vláda teraz začína plánovať uvoľnenie celoštátnej karantény, zdravotníci a pracovníci v domovoch pre seniorov ale upozorňujú, že uplynulé týždne ich stáli veľa síl a varujú, že boj sa ešte zďaleka neskončil. V krajine ochoreniu COVID-19 do týchto chvíľ podľahlo zhruba 20-tisíc ľudí a medzi vyspelými ekonomikami má Španielsko najvyššiu mieru úmrtnosti - 35,5 mŕtvych na 100-tisíc obyvateľov. "Nie sme si stále na sto percent istí, že vrchol epidémie je za nami. Momentálne sa akurát ustálili počty. Zdravotníci robia, čo môžu, ale veľmi ich hnevá spôsob, ako sa to tu celé riadilo," podotkla zástupkyňa riaditeľa lekárskej asociácie AMYTS Angela Hernándezová, pričom naráža na nedostatok ochranných prostriedkov pre zdravotníkov.
KORONAVÍRUS V Británii zomrelo na COVID-19 osem lekárov: Všetkých spájala jedna vec
Iolanda Vilaróová, zdravotná sestra z nemocnice v Igualade, hovorí, že ona sama aj jej kolegovia sa v poslednom čase stretávajú so strachom zo smrti zakaždým, keď idú do práce, a boja sa, že nakazia niekoho z rodiny. "Pre pacientov sme fungovali ako ich blízki. Bol to obrovský psychický tlak a ťažko povedať, ako sa to prejaví. Epidémia ma dohnala na hranicu toho, čo znesiem." Iní zdravotníci pripúšťajú, že sa cítia zahanbení, že nedokázali urobiť viac. Napríklad madridský lekár Luis Peréz, ktorý na COVID-19 zomrel, podľa svojej dcéry pociťoval výčitky, že spravil chybu, keď sa nakazil. "Sklamal som. Nemôžem pomáhať a ohrozil som rodinu," povedal vraj krátko pred smrťou.
Asociácia Pladigmare zas bojuje za dôstojnejšie podmienky pre seniorov. Upozorňuje, že ošetrovatelia sú vyčerpaní a vystresovaní a starajú sa pritom o ľudí, za ktorými nesmú chodiť návštevy a ktorí umierajú osamote. Organizácia preto navrhuje, aby sa rodinní príslušníci, samozrejme vybavení ochrannými pomôckami, mohli s umierajúcimi rozlúčiť. "Klienti nerozumejú tomu, prečo sa nemôžu vídať so svojimi blízkymi a niekedy dokonca odmietajú jesť, pretože sú veľmi smutní," uviedol predstaviteľ organizácie Miguel Vázquez.
Lekár Arnaiz z Igualady medzičasom hodnotí, ako krízu zvláda španielska vláda. Tvrdí, že najväčšiu zodpovednosť aj tak majú zdravotníci. "Dúfam, že lídri si v budúcnosti priznajú chybu a budú myslieť viac na ľudí a nie na hlasy vo voľbách, ktoré získajú alebo stratia, keď prijmú určité opatrenia." Podľa neho je ešte príliš skoro vyhlasovať víťazstvo. A keď na to nastane čas, tak vzhľadom na škody, ktoré to všade spôsobilo, budeme mať aj tak ešte dosť práce a nebude čo oslavovať.
