NOTTINGHAM - Archeológovia z Univerzity v Nottinghame nedávnym rozborom vzoriek z alpského ľadovca Colle Gnifetti nazreli zvláštnym spôsobom do histórie Európy. Analýzou častíc ukrytých v jadre ľadového masívu sa im podarilo zdokumentovať viaceré významné udalosti stredovekých dejín starého kontinentu.
Tím vedcov nazrel do dávnej histórie Veľkej Británie a netradičným spôsobom zdokumentoval časť stredovekých dejín. Experti analyzovali vzorky z alpského ľadovca Colle Gnifetti ležiaceho na švajčiarsko-talianskej hranici, presnejšie študovali jeho osemstoročné jadro hlboké 72 metrov.
To je nasiaknuté rôznymi plynmi a časticami, čo umožnilo pozorovať hladiny znečistenia ovzdušia v období rokov 1170 až 1216. Atmosférická cirkulácia tohto obdobia totiž zanechala v ľadových časticiach "záznam" o miere znečistenia ovzdušia olovom a poskytla dôkaz o jeho ťažbe, ktorá vždy úzko súvisela so vzostupom a pádom monarchií a veľkými spoločenskými konfliktami.
"Korelácia medzi dôkazmi o produkcii olova v Británii ukrytými v ložiskách ľadu a historickými prameňmi dokumentujúcimi daňové poplatky olovených baní je úžasná! Vidíme priame spojenia medzi úrovňou výroby a fungovaním vlád v jednotlivých obdobiach. Ide napríklad o zdaňovanie olova alebo pokles jeho výroby v roku, keď zomrel nejaký panovník, a potom nárast produkcie, keď bol nahradený iným. Dôvodom je skutočnosť, že stredoveké štruktúry uzavreli v interregnum, čiže v medzivládí, resp. počas vlády slabého panovníka," vysvetľuje autor štúdie, profesor archeológie Christopher Loveluck v časopise Antique.
Ľadové jadro podľa archeológov presne ukazuje, kedy zomreli jednotliví panovníci. V starobylom ľade je takto napríklad "zdokumentovaná" smrť britských kráľov Henricha II., Richarda I. a Jána I. Stopy znečistenia olovom sa tiež stotožňujú s mučeníckou smrťou arcibiskupa Thomasa Becketa a jeho neslávnym dlhodobým konfliktom s kráľom Henrichom II. Napätie dosiahlo vrchol v roku 1170, keď štyria kráľovi rytieri vstúpili do katedrály v Canterbury a arcibiskupa usmrtili.
Cirkev sa po tomto čine zmietala v neistote, zatiaľ čo Henrich II. sa rýchlo snažil získať priazeň pápeža Alexandra. "Henrich II. sa snažil dostať z väzenia a získať si pápežovu priazeň. Preto mu sľúbil, že veľmi rýchlo vybuduje veľa kláštorov. Samozrejme, že na zastrešenie hlavných kláštorných komplexov bolo potrebné olovo, takže jeho výroba napredovala, keď sa kráľ pokúšal odčiniť priestupky proti cirkvi," doplnil Loveluck.