PRAHA - Marie Schmolková, ktorá pochádzala z pražskej asimilovanej rodiny, zachránila pred druhou svetovou vojnou tisíce Židov a ďalších utečencov. Aj vďaka jej neúnavným aktivitám prišiel do Prahy Nicholas Winton. Počas svojho krátkeho života toho táto statočná žena stihla veľa. Stala sa sionistkou, zachránila tisíce životov, bola zatknutá gestapom a nakoniec odišla do Londýna, kde pred 80 rokmi, 27. marca 1940, zomrela takmer v zabudnutí. O jej osude sa verejnosť začala dozvedať až pred niekoľkými rokmi.
Marie sa narodila v Prahe 23. júna 1893 Hynkovi a Julii Eisnerovcom a mala päť súrodencov. Po smrti otca prevzala s matkou rodinný obchod s textilom. V roku 1923 sa vydala za advokáta Leopolda Schmolku, vdovca a otca troch dospelých detí, s ktorým mala krásny vzťah. Po piatich rokoch manželstva ale Leopold predčasne zomrel. Pre mladú ženu to bol šok. Krátko nato sa cez Egypt a Sýriu vydala do Palestíny a stala sa z nej zanietená sionistka.
Po návrate do vlasti sa zapojila do činnosti medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie WIZO. Pracovala aj pre ďalšie židovské organizácie zaoberajúce sa pomocou ohrozeným ľuďom. Neskôr sa stala predsedkyňou Národného koordinačného výboru pre utečencov. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 sa stala členkou Poradného zboru komisariátu pre utečencov z Nemecka a chopila sa koordinácie pomoci utečencom pred nacistickým režimom, ktorí hľadali útočisko v Československu.
Kľúčovou udalosťou v Schmolkovej snahách o pomoc bolo stretnutie s britskou profesorkou ekonómie Doreen Warrinerovou, predstaviteľkou britského Výboru pre utečencov z Československa. Vďaka nej sa zoznámila s vtedy mladým Nicholasom Wintonom a spoločne s ďalšími spolupracovníkmi vytvorili sieť, ktorá v roku 1939 organizovala transporty ľudí ohrozených nacistickým režimom do Británie. Z Prahy vypravili transporty prevažne židovských detí, o ktorých sa v súčasnosti hovorí najmä v súvislosti s Wintonom, a ďalších tisícov ľudí, ktorí boli najviac ohrození nacistami.
Po vpáde nacistov do Československa Mariu zatklo gestapo a bola vypočúvaná. Prepustili ju až zásluhou protestov protektorátnych ministrov a jej priateľky Františky Plamínkovej, ktorú neskôr popravili nacisti. V auguste 1939 bola Schmolková vyslaná do Paríža kvôli zintenzívneniu židovskej emigrácie. Tam ju zastihol začiatok druhej svetovej vojny. Neskôr odišla do Londýna, kde naďalej pomáhal tým, ktorí to potrebovali. V jednom z listov svojmu synovcovi, ktorý vtedy žil v USA, sa Marie posťažovala, že tí, ktorým pomohla, sa k nej obrátili chrbtom a odmietali sa na jej aktivitách podieľať.
Srdcervúce príbehy z vlaku smrti: V prvom slovenskom transporte bolo tisíc mladých dievčat
Schmolková zomrela na infarkt v marci 1940 ako 46-ročná. Na jej pohrebe v londýnskej štvrti Golders’ Green prehovoril aj vtedajší minister zahraničia londýnskej exilovej vlády Jan Masaryk. WIZO sa na jej počesť premenovala na Spoločnosť Marie Schmolkovej, ale na rozdiel od Wintona či Warrinerovej jej osud a zásluhy na dlhý čas upadli do zabudnutia. Zásluhu na tom, že sa o nej začalo v posledných rokoch hovoriť, majú historici Anna Hájková a Martin Šmok, ktorý v októbri 2018 založili Spoločnosť Marie Schmolkovej (The Marie Schmolka Society).
