TRZEBNICA - Za senzáciu označil denník Gazeta Wyborcza nález odhalený počas opráv v bazilike v sliezskom meste Trzebnica, kde sa podarilo objaviť pozostatky svätej Hedvigy Sliezskej, patrónky Sliezska, Poľska, Berlína či Opavsko-ostravskej diecézy. Miesto presného uloženia totiž v historických prameňoch chýbalo.
Kňažná Hedviga, žijúca na prelome 12. a 13. storočia, v Trzebnici zomrela. Na malú striebornú rakvu s jej pozostatkami sa podľa denníka prišlo počas nevyhnutnej opravy 340 rokov starého sarkofágu, na ktorom sa objavili praskliny. "Vytipovali sme body, kde sme chceli sarkofág prevŕtať. Ale svätá Hedviga nám určite dala znamenie a viedla naše bádania iným smerom. Pri obhliadke miesta plánovaných prác si jeden z pracovníkov všimol svetlejšie miesta na podlahe," vykreslil kňaz Piotr Filas. "Po sňatí kúsku pieskovca a jemnom prieniku sadrovou vrstvou sa objavila malá strieborná rakva. Pod ňou bola kovová doštička s nápisom hlásajúcim, že ide o pozostatky svätej Hedvigy a že sarkofág bol otvorený roku 1764," dodal.
Ostatky, ktoré sa dostali na svetlo po 256 rokoch, majú byť podrobené vedeckému výskumu. Potom sa rozhodne, čo s nimi: možno sa vrátia na pôvodné miesto, možno sa uložia do sarkofágu, alebo budú vystavené v bazilike, aby sa k nim mohli modliť veriaci. "Na rozhodovanie ešte máme čas. Najprv musíme dokončiť prieskum sarkofágu, vypracovať projekt renovácie a zohnať na to peniaze. Sama farnosť si s tým neporadí, práve vykonávame drahú opravu strechy a konzervácie bočných oltárov," poznamenal kňaz.
Hedviga (po poľsky Jadwiga), pochádzala z Bavorska. Ako dvanásťročná sa vydala za Vroclavského kniežaťa Henricha bradatého, ktorému porodila sedem detí, než zbožní manželia v roku 1209 zložili sľub čistoty. Jej najznámejší potomok Henrich II. Pobožný, považovaný za zjednotiteľa Poľska, padol roku 1241 v bitke pri Lehniciach proti Mongolom. Potom (alebo podľa iných prameňov už tri roky pred bitkou) sa Hedviga uchýlila do trzebnického kláštora, kde zomrela. Jej kult začal prakticky hneď po jej smrti, svätorečil ju pápež Klement IV. už v roku roku 1267.
