PILBARA - Oceán dnes pokrýva viac ako 70 percent zemského povrchu, pred tromi miliardami rokov ale bola zaplavená vodou ešte väčšia časť našej planéty. Potvrdil to výskum vedcov kontinentálnej litosféry v austrálskom regióne Pilbara, ktorí publikovali svoje výsledky v časopise Nature Geoscience. Potvrdilo sa tak to, čo sa píše v knihe Genezis.
Oblasť nazývaná Pilbara Craton vo vyprahnutej časti západnej Austrálie pritiahla pozornosť geológov s cieľom zistiť, či bol tento región v dávnej minulosti zaplavený morskou vodou. Ide totiž o oblasť z obdobia prahôr a analýza jeho povrchu môže poodhaliť, ako to bolo s povrchom zemskej planéty pred miliardami rokov. Lokalita sa v súčasnosti nachádza vo vnútrozemí a od oceánu je vzdialená približne sto kilometrov, ale podľa výsledkov tohto výskumu ležala kedysi na dne oceánu. "Nemáme síce žiadne vzorky pravekej morskej vody, ale zo štruktúry horniny sa dá zistiť, či bola kedysi zaplavená. Je v nej o tom akýsi záznam o vzájomnej interakcii s morskou vodou," uviedol Benjamin Johnson z Univerzity v Iowe.
Experti počas výskumu zhromaždili a podrobili analýze viac ako sto vzoriek hornín. Zamerali sa pri tom najmä na izotopy kyslíka. Izotopy predstavujú atómy toho istého prvku s rovnakým protónovým číslom, ale rozdielnymi neutrónmi. Kyslík-16, ktorý má na našej planéte najväčšie zastúpenie, obsahuje osem protónov a osem neutrónov. Približne 0,2 percenta kyslíka má ale desať neutrónov a je známy pod názvom kyslík-18. Analyzované vzorky preukázali, že praveká voda v Pilbara Craton obsahovala viac kyslíka-18. Znamená to, že zhruba pred 3,24 miliardami rokov nebolo na Zemi toľko pevniny ako teraz.
"Výsledky nevylúčili, že v dávnej minulosti sa nenachádzali v oceánoch maličké mikrokontinenty. Môžeme však potvrdiť, že kontinentálna pevnina v tom období nemala takú podobu, akú má dnes," doplnil spoluautor štúdie Boswell Wing z Univerzity v Colorade. Presná teória, ktorá by definovala obdobie, kedy sa začali tvoriť kontinenty, totiž ešte stále neexistuje. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pokračovať vo výskume. Vedci plánujú preskúmať mladšie skalné útvary, aby sa im podarilo zostaviť presnejšiu časovú os.
Objav zároveň v tejto súvislosti poukazuje na podobnosť slov z Biblie, konkrétne z knihy Genezis. Tá pojednáva o tom, ako Boh stvoril Zem za šesť dní. V kapitole 1:9 sa uvádza: "A Boh povedal: nech sa voda pod oblohou zhromaždí na jednom mieste a nech sa objaví suchá zem. A tak aj bolo."
