PARÍŽ - Nedostatok spánku nevyvoláva len chronickú únavu, čo môže mať vplyv aj na fungovanie organizmu. Spánkový deficit je pritom medzi ľuďmi čoraz rozšírenejší, čo súvisí najmä s vysokými nárokmi v práci, píše francúzsky týždenník L´Express.
Je jedna hodina po polnoci a 31-ročný Pierre, ktorý sa práve vrátil z práce, sa zvalí na posteľ. Za štyri hodiny mu zvoní budík a začína pre neho nový deň. Tento náročný rytmus praktikuje už týždeň, aby doviedol do konca jeden projekt. "Akonáhle som sa natiahol, okamžite som zaspal," spomína. Kruhy pod očami, nálada na bode mrazu, vlčí hlad. Mladík trpí nedostatkom spánku. Ten má okrem veľkej únavy negatívny vplyv na organizmus a bráni jeho dobrému fungovaniu.
"Odhaduje sa, že dospelý človek potrebuje sedem až osem hodín spánku denne," pripomína profesor Damien Léger, šéf Centra pre spánok a bdenie pri nemocnici Hôtel-Dieu v Paríži. Spáči, ktorí naspia menej než šesť hodín denne, sa vystavujú väčšiemu riziku najrôznejších ochorení. Nedostatok spánku sa prejavuje na rôznych úrovniach - metabolickej, kognitívnej a v správaní. Únava najprv mení chrakter jedinca. "Moja morálka bola na bode mrazu. Bol som nervózny, netrpezlivý a nedokázal som sa sústrediť," uvádza Pierre. Léger pripomína, že malí spáči majú veľmi zníženú pozornosť, oslabenú schopnosť reagovať, úzkosti, zle fungujúcu pamäť. Tieto problémy sú ale len špičkou ľadovca.
Spánok je životne dôležitý, pretože umožňuje telu pripraviť sa na nasledujúci deň. V noci sa nastavuje metabolická rovnováha na nadchádzajúcich 24 hodín, teda energetická rovnováha. Keď sú biologické hodiny narušené, je narušená aj sekrécia niektorých hormónov, ako je ghrelín (rastový hormón), leptín (hormón sýtosti) či kortizol (stresový hormón). Nedostatok spánku naruší metabolizmus a tým sa zvyšuje riziko vzniku nadváhy, srdcových príhod, cukrovky druhého typu a dokonca i niektorých druhov rakoviny. "Výživa a spánok sú silno prepojené a jedno ovplyvňuje druhé," uvádza doktorka Corinne Chicheporticheová-Ayacheová.
Po dvoch týždňoch nedostatočného spánku začínajú ľudia výrazne priberať. Zásadný je spôsob, ako jeme a výber potravín. Spánok môže narušiť ťažké trávenie. Žalúdok produkuje energiu, ktorá zvyšuje telesnú teplotu. Spíme lepšie, keď táto teplota ľahko poklesne. "Keď je človek unavený, je energetická potreba vyššia. Organizmus si žiada výdatnejšie pokrmy. Ľudia potom vyhľadávajú energeticky bohaté jedlá, a tak postupne priberajú," zdôrazňuje lekárka.
Tendencie ukrajovať z doby spánku sú veľmi silné. Dnes je spánok ohrozený zamestnaním (nočné práce alebo dochádzanie na veľkú vzdialenosť) a voľnočasovými aktivitami, ktoré sú v súčasnosti veľmi spojené s technológiami, ktorých negatívny vplyv je známy. Muži a ženy, ktoré pracujú v noci, spia v priemere o hodinu menej než ostatní. Zdá sa, že to je jeden z karcinogénnych faktorov, pretože počet rakoviny prsníkov a prostaty je u týchto pracujúcich výrazne vyšší.
Len málokto však pomýšľa na to, aby ovplyvnil svoj spánok a vyhol sa tak vyššie uvedeným chorobám. Často je krátky spánok považovaný za nevyhnutný. Určiť, že chorobu vyvolal nedostatok spánku, je komplikované tým, že pacient má často viac zdravotných ťažkostí zároveň. Je teda určovaných viac príčin a spánok zostáva na poslednom mieste. Chicheporticheová-Ayacheová zdôrazňuje, že je nevyhnutné načúvať signálom tela. K obvyklým odporúčaniam tak možno pridať tretie: jesť zdravo, hýbať sa a... spať.
