PRAHA - Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa chcela totalitná moc v prvom rade vysporiadať so svojimi ideologickými odporcami. Jedným z nich bola rímskokatolícka cirkev, ktorá mala vplyv najmä na vidieku, a bola tak značnou prekážkou v plánovanej kolektivizácii. Ako zámienka na perzekúciu cirkvi režimu poslúžila okrem iného udalosť z 11. decembra 1949, ktorá vošla do povedomia verejnosti ako takzvaný číhošťský zázrak.
V malej obci Číhošť na Havlíčskobrodsku sa vtedy na omši v miestnom katolíckom kostole v tretiu adventnú nedeľu počas kázania farára Josefa Toufara údajne niekoľkokrát pohol asi pol metra vysoký kríž na hlavnom oltári. Dodnes neobjasnený úkaz sa mal neskôr ešte opakovať, samotný farár sa o udalosti dozvedel od farníkov až niekoľko dní nato.
Údajný zázračný pohyb kríža vzbudil pozornosť medzi veriacimi, cirkevnými hodnostármi, ale tiež u komunistickej Štátnej bezpečnosti. Úkaz (aj písomne) potvrdilo dvadsať farníkov. Napríklad Ružena Prchalová opísala jav takto: "Naklonenie bolo tak hlboké, že som sa bála, že kríž spadne. Potom sa vrátil do pôvodnej polohy, chvíľu tak zotrval a potom sa vyklonil hlboko na druhú stranu. Opakovalo sa to trikrát alebo štyrikrát.”
Vládnuci komunisti označili "zázrak" za podvod, ktorý mal byť súčasťou protištátneho sprisahania katolíckej cirkvi, a prípad využili na útoky na cirkevné kruhy. Tie vyvrcholili sériou politických procesov s náboženskými činiteľmi. Vyšetrenie zázraku zverili špičky totalitnej moci, takzvanej inštruktážnej skupine ŠtB, ktorá 28. januára 1950 zatkla Toufara a potom sa ho snažila vo valdickej väznici na Jičínsku prinútiť k priznaniu, že pohyb kríža sám zinscenoval. Po krutom mučení vyšetrovatelia nakoniec 22. februára kňaza primäli, aby podpísal protokol, v ktorom sa k činu priznal.
Utýraný 47-ročný muž zomrel o tri dni neskôr na následky prasknutého žalúdočného vredu v pražskej nemocnici, kam ho previezli z väzenia. Pochovaný bol do spoločného hrobu v pražských Ďabliciach pod menom Josef Zoukal, príbuzným jeho smrť oznámili až v roku 1954. V apríli 2013 dala Česká biskupská konferencia súhlas na Toufarovo blahorečenie. V novembri 2014 boli z hromadného hrobu vyzdvihnuté jeho pozostatky. V júli 2015 bol umučený kňaz pochovaný v číhošťskej farnosti, ktorú pred svojou smrťou spravoval.
Rovnako ako Toufara stretol smutný osud aj fotografa Josefa Peškeho, ktorý v januári 1950 vychýrený kríž vyfotil. Celých trinásť rokov strávil v uránových baniach v Jáchymove, a to len preto, že údajne svojimi fotkami číhošťský zázrak propagoval. Vtedajší režim sa rozhodol využiť udalosť v Číhošti na proticirkevnú propagandu. Komunisti o údajnom sprisahaní, ktoré malo ľudí presvedčiť, aby nevstupovali do poľnohospodárskych družstiev, nechali nakrútiť propagandistický film. Pôvodne v ňom mal hrať samotný Toufar, ale jeho zlý zdravotný stav to nedovolil. ŠtB v zmanipulovanom dokumente predstavila zvláštne zariadenie s lanami, pomocou ktorých mal farár pohyb kríža ovládať. Ako sa ale neskôr ukázalo, žiadny z mechanizmov buď nemohol fungovať, alebo bol na oltári jasne viditeľný.
Číhošťský zázrak sa dodnes nepodarilo presvedčivo vysvetliť. Prípadom sa po roku 1989 zaoberal okrem iného aj Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV). Ani ten ale neprišiel s jednoznačným vysvetlením. "Môžeme sa len dohadovať o tom, či akciu vopred nepripravila štátna moc, teda či nešlo o provokáciu ŠtB na objednávku KSČ. Vieme však, komu celý prípad prospel. Číhošť bola využitá zo strany KSČ na zintenzívnenie útok proti cirkvi, proti veriacim i proti Vatikánu," konštatovali autori publikácie ÚDV vydanej v roku 2001.
Ako teda došlo k pohybu kríža? "Nevedel som si vysvetliť, čo bolo príčinou tohto javu. Nechcel som to hodnotiť ako zázrak, to v tom čase bolo určite odvážne. Nemôžem ale možnosť zázraku vylúčiť. Nemôžem ani vylúčiť, že samotný kríž bol zle napichnutý na klinec v podstavci. Potom by mohla byť príčina vychýlenia i v tom. Viem ale bezpečne, že nikde neboli žiadne skoby, klince, a to ani v stene, na oltári či kazateľni," uviedol v júli 1968 vo svojej výpovedi pred vojenskou prokuratúrou želivský opát Vít Tajovský.
Po roku 1989 bol za podiel na fyzickom týraní Toufara odsúdený vedúci vtedajšej vyšetrovacej skupiny ŠtB zameranej na tzv. číhošťský zázrak Ladislav Mácha. V novembri 1999 vtedy 77-ročného expríslušníka ŠtB poslal súd na dva roky za mreže. Do väzenia ale zo zdravotných dôvodov nenastúpil. Zomrel v septembri 2018.
