BRATISLAVA - Štúdia uverejnená v publikácii Osobné a individuálne rozdiely potvrdila, že empatia, ktorá charakterizuje schopnosť vcítiť sa do pocitov iných, je kľúčom, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a postoje k okoliu. Výsledky zároveň potvrdili, že aj jedinci so psychopatickými sklonmi majú túto schopnosť a to, že sa prejavujú necitlivo, je iba ich výber.
Empatia je prirodzenou časťou ľudskej psychiky, ktorou disponuje každý z nás, i keď pri pohľade na okolie máme niekedy dojem, že to tak nie je a niektorým chýba ľudskosť. Lenže mýlime sa.
Výsledky štúdie uverejnené v publikácii Osobné a individuálne rozdiely potvrdzujú, že určitá dávka empatie je v každom z nás a to, že ju niekto nedáva najavo, je iba jeho rozhodnutie. „Cieľom tejto štúdie bolo skúmať empatiu z hľadiska temných stránok osobnosti,“ uviedli vedci v záverečnej správe pri zverejnení prekvapivých výsledkov.
V online prieskume zameranom na zisťovanie úrovne psychopatie, narcizmu, machiavelizmu a kognitívnych schopností, bolo oslovených 278 respondentov z rôznych kútov sveta. Účastníci absolvovali Interpersonálny index reaktivity (IRI) zameraný na empatiu. V teste boli uvedené výroky ako napríklad: „Predtým, ako niekoho kritizujem, snažím sa predstaviť, ako by som sa cítil, keby som bol na jeho mieste“ a pod.
Čítajte aj: Vedci odhalili päť ZNAKOV, ktoré definujú psychopata: Zistite, či ste ním aj vy!
Účastníci pri výrokoch označovali, do akej miery s nimi súhlasia. Druhou časťou bol Multifaceted Empathy Test (MET), kde účastníkom ukázali 20 obrázkov pozitívnych emócií a 20 obrázkov negatívnych emócií. Respondenti museli uviesť, ktoré obrázky oni sami považovali za pozitívne a ktoré za negatívne. Týmto spôsobom dávali najavo, či dokážu rozpoznať, ako sa cítia iní ľudia. Vedci sa tak dopracovali k záveru, že aj ľudia so psychopatickými, narcistickými sklonmi a so sklonmi k machiavelizmu, boli schopní rozoznať emócie iných.
Ako pri každej štúdii, aj v tomto prípade je potrebné vziať do úvahy viaceré faktory. V prvom rade respondenti neboli ľudia, u ktorých bola skutočne diagnostikovaná nejaká psychická porucha a autori štúdie sa riadili výsledkom z dotazníka na sebahodnotenie. Problém môže byť aj v tom, že išlo o online štúdiu. Tím totiž vybral respondentov medzi užívateľmi siete LinkedIn a väčšina z nich bola vysokoškolsky vzdelaná a orientovala sa vo sfére ľudských zdrojov.
