PRINCETON - Analýza antarktického ľadovca priniesla šokujúce zistenia o vývine klímy na našej planéte. Záverečná správa štúdie vykonanej v oblasti Allan Hills bola zverejnená v časopise Nature a vedci z Princeton University v nej potvrdili, že ľadovce sa s najväčšou pravdepodobnosťou počas posledného 40000-ročného cyklu roztopili a vytvorili nanovo.
Navŕtaním jadra ľadovca starého dva milióny rokov sa vedci dopracovali k pozoruhodným zisteniam o vývine klímy na zemeguli. "Ľadovce sa neustále menia. V ich štruktúre je zanechaná spoľahlivá pamäťová stopa o klíme na našej planéte," uviedol vedúci štúdie, doktor Yuzhen Yan.
Takto odkryté vzorky poskytujú nepretržitý záznam o vývine podnebia datovaného do obdobia pred 800 000 rokmi, ktoré vedci skúmali analýzou izotopov argónového plynu zachyteného v ľade. Vzorky odobraté v oblasti Allan Hills obsahovali skleníkové plyny v podobe prehistorických bublín oxidu uhličitého a metánu.
Celá štúdia je pokračovaním výskumu profesora Princetonskej univerzity Johna Higginsa, ktorý už v minulosti navŕtal vzorky staré jeden milión rokov. "Schopnosť priamo merať zloženie atmosféry je jednou z najväčších vymožeností, ktoré nám ľadové jadrá poskytujú. Na základe ich prieskumu môžeme potvrdiť, že asi pred 1,2 miliónmi rokov boli ľadovce na našej planéte tenšie a menšie a počas 40 000-ročného cyklu sa pravdepodobne roztopili a vytvorili," doplnil Yan.
Podľa najnovších zistení sa pri prechode na pleistocén, čiže v období pred 1,2 miliónmi až 700 000 rokmi, ľadový cyklus podstatne predĺžil. Planéta bola oveľa chladnejšia ako dnes a ľadovce sa formovali a roztápali počas cyklov dlhých 100 000 rokov. Výskum tiež potvrdil, že zemeguľa v súčasnosti prežíva bezprecedentné úrovne atmosférického plynu. Podľa NASA sa úrovne CO2 pohybujú od októbra 2019 na úrovni okolo 408,53 častíc na milión (ppm).
"Aj keď naše zistenia naznačujú, že dlhodobý pokles oxidu uhličitého nebol rozhodujúcim faktorom prechodu na stredný pleistocén, neznamená to, že tento plyn nedokáže spôsobiť zmeny," uviedol Yan. Teraz sme však podľa neho v inej situácii, pretože podiel oxidu uhličitého je hlavný faktor ovplyvňujúci naše fungovanie. Výsledky tohto výskumu sú výzvou pre ďalšie štúdie ľadovcových jadier starších ako dva milióny rokov.
