SUSSEX - Keď započujete zvuk píšťalky, pravdepodobne si predstavíte niečo alebo niekoho vyššie nad zemou. Ukázalo sa, že u psov je to rovnaké. Ide o "zdieľaný, evolučne starší mechanizmus", kvôli ktorému spájame určité zvuky so špecifickými fyzickými črtami, prezradila autorka štúdie z Univerzity v Sussexe Anna Korzeniowska.
Početné štúdie spájajú piskľavé zvuky nielen s istou "nadzemnosťou", ale aj s malými a svetlými predmetmi. Tieto prepojenia môžu vzniknúť na základe predchádzajúcich skúseností. Malé zvieratá ako myši alebo vtáky vydávajú piskľavé zvuky, zatiaľ čo veľké zvieratá ako medveď vydávajú skôr nízko posadené zvuky.
Vedci z Veľkej Británie však nie sú schopní nájsť logické vysvetlenie pre všetky podobné zvukové asociácie. Napríklad o piskľavých zvukoch väčšina premýšľa ako o jasných a žiariacich. Na druhej strane, nízko posadené zvuky sú podľa ľudí "temné". Neexistuje nijaký argument, ktorý by vysvetlil, prečo to tak je.
Výskumníci sa vo svojom experimente zamerali na psov. Vybrali 101 psov a ukázali im animáciu loptičky, ktorá sa hýbala hore a dole. Niekedy sa pri pohybe loptičky objavil aj zvuk. Ak išla smerom hore, animácia vydala vysoký a piskľavý zvuk a ak išla dole, zvuk sa zmenil na nízko posadený. Podarilo sa im uskutočniť 64 úspešných pokusov a zistili, že psy sa o 10 percent viac koncentrovali na loptu v prípade, že stúpala a sprevádzal ju piskľavý zvuk. Zvieratá si pravdepodobne spájajú vyššie položené zvuky s predmetmi nad zemou. Toto zistenie naznačuje, že by mohlo ísť o vrodené poznanie u niektorých druhov cicavcov, ktoré je dedičné.
Čítajte aj: Spávate so svojím psom v posteli? Expert radí, mali by ste s tým okamžite prestať!
„Existuje pár dôkazov v prospech tejto myšlienky,“ prezradil Marcus Pearlman, kognitívny vedec z Birminghamskej univerzity, ktorý sa výskumu nezúčastnil. Dodáva však, že tento výskum mohlo ovplyvniť niekoľko faktorov. Napríklad majitelia, ktorí sedeli príliš blízko pri skúmaných psoch, mohli dať svojim psom nenápadný podnet, aby urobili to, čo si želajú experti. Pearlman preto navrhuje iný výskum, v ktorom by majitelia psov hovorili na svojich domácich miláčikov jazykom, v ktorom sa nedá spojiť výška hlasu s výškou objektu. Takýmto jazykom je perzština.
