MALVERN - Príbeh anglickej rodiny Grahamovcov snáď najlepšie pochopia tí, ktorí majú doma nejaké zviera a bezvýhradne ho milujú napriek tomu, že nevyzerá práve najmilšie. Ich miniatúrne prasiatko totiž napriek tvrdeniam odborníkov narástlo a zmenilo sa na obrovskú ošípanú.
Ak zvažujete kúpu miniatúrneho prasiatka, buďte na pozore. Chovatelia síce tvrdia, že v dospelosti neprekročí ich hmotnosť 30 kg a zostanú malé, ale prípad britskej rodiny dokazuje niečo iné.
Sam Grahamová je alergická na psiu a mačaciu srsť, lenže veľmi túžila po domácom zvieratku, tak ju jej manžel Nigel prekvapil prasiatkom Grace. To ale neprestávalo rásť a za posledných päť rokov sa dopracovalo až k hmotnosti 178 kg. "Niekde sa stala chyba. Jej rodičia sú malí, asi do výšky mojich kolien, nemá byť po kom veľká," hovorí 57-ročný Angličan.
A hoci sa miniatúrne prasiatko zmenilo na obrovskú sviňu, pre celú rodinu je to ten najkrajší a najmilovanejší člen rodiny. "Grace je prieberčivá a má vyhranený vkus. Miluje pudingy, želé, zavárané broskyne a ananás. S mrkvou to už ani neskúšame, jednoducho ju nezje," opisuje chúťky maznáčika Sam.
Prasa má zabezpečené aj nadštandardné bytové podmienky. Hoci mu na dvore postavili parádny zateplený chlievik s obrovským výbehom, jemu sa vôbec nepáčil. Spalo v ňom iba dve noci a potom si "vydupalo" svoje čestné miesto v dome, kde sa na prízemí môže voľne pohybovať. Vo dverách je nainštalovaný špeciálny otvor, cez ktorý vchádza dnu a von. Na dvor však chodí iba vtedy, keď je vonku pekne. Pokiaľ prší, radšej sa vyvaľuje pred televízorom na svojom ortopedickom matraci.
Grahamovci prestali z úcty ku Grace dokonca kupovať slaninu. Mnohí ľudia nad ich postojom ku zvieraťu, ktoré je bežne chované práve pre mäso, krútia hlavou. Ale pre manželov a ich dve deti je Grace jednoducho ten najmilší a najkrajší domáci miláčik. "Je to také isté, ako keď majú ľudia psa alebo mačku. Milujú ich a chránia, pretože sú členmi rodiny. Grace je navyše veľmi čistotná. Zanechá po sebe menej neporiadku ako jedna z mojich dcér," dodáva Sam.
