BRATISLAVA - Ahoj, čau a dobrý deň ostali tradičnými pozdravmi slovenskej mládeže, ale aj dospelých. Do slovníka mladých však vďaka kontaktom s inými jazykmi prenikli aj moderné hi, hello alebo szia.
Medzi mládežou nechýbajú pri stretnutí ani rôzne znaky rukami, rozšírené je tiež skracovanie klasických pozdravov či ich úprava do slangovej podoby. Vyplynulo to z ankety ČTK.
"Okrem toho česť práci sa toho až tak veľa nezmenilo. Deti sa oslovujú ahoj, čau a dospelí zrejme podobne. Tí, čo sa dobre poznajú, si hovoria ahoj. A v kontakte, keď niekoho príliš nepoznáte, tak dobrý deň, dovidenia," povedala jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Pozdrav česť práci spojený s dobou komunizmu sa prestal na Slovensku používať pádom totalitného režimu.
Podľa jazykovedca Pavla Žiga však pri pozdravoch vidieť veľký vplyv cudzích jazykov, ako napríklad v prípade v slovenčine udomácneného čau pôvodom z talianskeho ciao a anglických bye a hi.
"Je to zrejme pod vplyvom takej nejakej atraktívnosti, aj tej komunikácie so zahraničím, so svetom," povedal profesor jazykovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Módne pozdravy donesené z iných krajín či inšpirované z filmov majú však podľa Žiga krátke trvanie a obmedzený okruh používateľov.
"(Mladí) sa snažia pozdravy skrátiť. Alebo používať slang alebo niečo, aby tým ukázali, že sú iní ako dospelí, ale zároveň ich napodobňujú zase v iných veciach," doplnila psychologička Miroslava Muráriková. Nie je to však podľa nej špecifikom dnešnej doby, keďže obdobie dospievania prináša odpor ku konvenciám.
Pozdravy mládeže sú podľa nej inšpirované ich záujmami, napríklad aj počítačovou terminológiou alebo filmami. "Skupina detí sa zdravila nie čau, ale čaj, lebo jedno z tých detí malo podobné meno, a tým sa odlišovali," poznamenala.
Mladí, ale aj dospelí často upravujú tradičné pozdravy. "Keď som bol mladší, tak sme sa zvykli s kamarátmi zdraviť v smskách aj čauky, mňauky, ahojky. Odpozorovali sme to z jednej televíznej relácie," prezradil 25-ročný Štefan. Finalista speváckej súťaže Superstar Robo Šimko zas napríklad zdraví svojich fanúšikov nie klasicky nazdar, ale nazdars. Serus zas počuť niekedy miesto servus, ktoré je pôvodom z antiky a znamenalo podľa jazykovedca Žiga som tvojím sluhom alebo otrokom. Mladí sa medzi sebou zdravia aj čauko, sevas, čavik, čavesky, čavelo, čaw, čaf, nazdárek, ale i hele vole, priblížil učiteľ gymnázia v Spišskej Novej Vsi Daniel Karpinský.
Medzi mládežou sú v súčasnosti obľúbené aj neverbálne pozdravy, napríklad kývnutie palcom smerom nahor. "To je teraz viacej rozšírené medzi mladými ako pred revolúciou, tam sme boli ako keby strohejší, zviazanejší," povedala odborníčka na komunikáciu Oľga Škvareninová.
Pozdrav by mal podľa nej sprevádzať pohľad do očí a úsmev. "Keď je ten úsmev prirodzený, tak inak pracujú svaly na tvári, ako keď je úsmev umelý. Pri tom umelom úsmeve sa tie oči nesmejú," poznamenala.
Skracovanie pozdravov prináša podľa Škvareninovej aj súčasné rýchle tempo života. Napríklad namiesto ahoj sa povie iba hoj, miesto dobrý deň iba dobrý. Množné číslo ahojte alebo čaute sa podľa nej zas dokonca vyskytuje aj pri vykaní. K pozdravom patrí tiež podávanie rúk alebo bozkávanie na líce, ich používanie je pritom ovplyvnené rodinnou tradíciou, dodala Škvareninová.
V súčasnosti už medzi zriedkavejšie pozdravy patria napríklad ruky bozkávam alebo bozkávam. Ustúpil tiež pozdrav pán boh pomáhaj spojený s vidieckym prostredím a poľnohospodárskymi prácami.
Podľa jazykovedca Pavla Žiga však pri pozdravoch vidieť veľký vplyv cudzích jazykov, ako napríklad v prípade v slovenčine udomácneného čau pôvodom z talianskeho ciao a anglických bye a hi.
"Je to zrejme pod vplyvom takej nejakej atraktívnosti, aj tej komunikácie so zahraničím, so svetom," povedal profesor jazykovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Módne pozdravy donesené z iných krajín či inšpirované z filmov majú však podľa Žiga krátke trvanie a obmedzený okruh používateľov.
"(Mladí) sa snažia pozdravy skrátiť. Alebo používať slang alebo niečo, aby tým ukázali, že sú iní ako dospelí, ale zároveň ich napodobňujú zase v iných veciach," doplnila psychologička Miroslava Muráriková. Nie je to však podľa nej špecifikom dnešnej doby, keďže obdobie dospievania prináša odpor ku konvenciám.
Pozdravy mládeže sú podľa nej inšpirované ich záujmami, napríklad aj počítačovou terminológiou alebo filmami. "Skupina detí sa zdravila nie čau, ale čaj, lebo jedno z tých detí malo podobné meno, a tým sa odlišovali," poznamenala.
Mladí, ale aj dospelí často upravujú tradičné pozdravy. "Keď som bol mladší, tak sme sa zvykli s kamarátmi zdraviť v smskách aj čauky, mňauky, ahojky. Odpozorovali sme to z jednej televíznej relácie," prezradil 25-ročný Štefan. Finalista speváckej súťaže Superstar Robo Šimko zas napríklad zdraví svojich fanúšikov nie klasicky nazdar, ale nazdars. Serus zas počuť niekedy miesto servus, ktoré je pôvodom z antiky a znamenalo podľa jazykovedca Žiga som tvojím sluhom alebo otrokom. Mladí sa medzi sebou zdravia aj čauko, sevas, čavik, čavesky, čavelo, čaw, čaf, nazdárek, ale i hele vole, priblížil učiteľ gymnázia v Spišskej Novej Vsi Daniel Karpinský.
Medzi mládežou sú v súčasnosti obľúbené aj neverbálne pozdravy, napríklad kývnutie palcom smerom nahor. "To je teraz viacej rozšírené medzi mladými ako pred revolúciou, tam sme boli ako keby strohejší, zviazanejší," povedala odborníčka na komunikáciu Oľga Škvareninová.
Pozdrav by mal podľa nej sprevádzať pohľad do očí a úsmev. "Keď je ten úsmev prirodzený, tak inak pracujú svaly na tvári, ako keď je úsmev umelý. Pri tom umelom úsmeve sa tie oči nesmejú," poznamenala.
Skracovanie pozdravov prináša podľa Škvareninovej aj súčasné rýchle tempo života. Napríklad namiesto ahoj sa povie iba hoj, miesto dobrý deň iba dobrý. Množné číslo ahojte alebo čaute sa podľa nej zas dokonca vyskytuje aj pri vykaní. K pozdravom patrí tiež podávanie rúk alebo bozkávanie na líce, ich používanie je pritom ovplyvnené rodinnou tradíciou, dodala Škvareninová.
V súčasnosti už medzi zriedkavejšie pozdravy patria napríklad ruky bozkávam alebo bozkávam. Ustúpil tiež pozdrav pán boh pomáhaj spojený s vidieckym prostredím a poľnohospodárskymi prácami.
