LONDÝN - Príšera, ktorá sa podľa rôznych svedectiev a legiend opakovane zjavuje v škótskom jazere Loch Ness, je v skutočnosti zrejme úhor. Uviedli to podľa BBC novozélandskí vedci, ktorí sa pokúsili vytvoriť zoznam všetkých jazerných živočíchov pomocou vzoriek DNA nájdených vo vode. Analýza ale nepreukázala, že by sa v jazere vyskytovali obrie zvieratá, prehistorické morské plazy zvané plesiosaury alebo veľké jesetery. Vedci tiež vylúčili možnosť, že by lochnesskou príšerou bol sumec alebo zatúlaný ospalec grónsky.
Cieľom vedcov nebolo dokázať, prípadne vyvrátiť existenciu lochnessky, ale zmapovať živočíchy a rastliny v jazere. "Ľudia majú radi tajomstvá. My sme za pomoci vedy pridali ďalšiu kapitolu do príbehu o lochneskej záhade," povedal genetik Neil Gemmell, vedúci vedeckého tímu z univerzity v novozélandskom Otago.
Zvieratá za sebou pri pohybe vo vode zanechávajú nepatrné stopy DNA, ktoré pochádza z ich kože, peria, šupín a moču, vysvetlil už skôr vedec. Jeho tím preto odobral tristo vzoriek vody na rôznych miestach a v odlišných hĺbkach jazera. Odfiltrovali z nej biologický materiál a z neho extrahovali DNA, ktorú analyzovali. Zhromaždené údaje podľa Gemmell ukázali, že v jazerných vodách je veľké množstvo DNA úhora európskeho. "Otázka teraz znie, sú tam gigantické úhory?" povedal Gemmell. Zo získaných údajov síce podľa neho nemožno určiť veľkosť, ale množstvo získaného materiálu zároveň naznačuje, že takúto možnosť nemožno vylúčiť.
Podľa Stevea Felthama, ktorý je v Guinnessovej knihe rekordov vedený ako človek, ktorý najdlhšie počas nepretržitého obdobia lochnessky "loví", ale nie sú zistenia novozélandských vedcov presvedčivé. Feltham uviedol, že v jazere videl ako dvanásťročný plutvonožcov a že to vedia aj malé deti, že v ňom žijú úhory.
Babička s vnučkou si máčali nohy v jazere, keď si všimli niečo záhadné: Veď to musela byť...!
Garry Campbell, ktorý vedie záznamy o zjaveniach lochneskej príšery, pripomenul, že ročne dostáva zhruba desiatku hlásení o neobjasnených javoch v jazerných vodách. Výsledky výskumu uvítal a teraz dúfa, že vedci sa budú životom v jazere ďalej zaoberať. Turistický ruch podľa neho najnovšie vedecké závery neovplyvní. "Z lochneskej príšery sa stala celosvetová ikona".
