Vysoko v indických Himalájach uprostred zasnežených vrcholov je ukryté tajomstvo. Spočíva v Roopkundskom jazere, ktoré je plné ľudských kostí. Nikto netuší, ako sa do neho dostalo toľko pozostatkov. Jednou z hypotéz bola silná búrka, analýza DNA kostier to ale vyvrátila.
Pozostatky v ľadovcovom jazere Roopkund, prezývanom aj "Jazero kostier", pochádzajú z rôznych skupín ľudí. "Použitím biomolekulárnych analýz sme zistili, že história jazera je ešte zložitejšia, než sme očakávali," uviedol americký genetik David Reich. Experti netušia, ako presne sa zhruba päťsto ľudských kostier dostalo do okolia jazera, ktoré sa nachádza vo výške 5000 metrov. Hypotézu o silnej búrke vyvrátila analýza DNA niekoľkých kostier.
Odborníci skúmajú pozostatky už dlhé roky. Genetik Kumarasamy Thangaraj z Indického centra pre bunkovú a molekulárnu biológiu vtedy mapoval mitochondriálnu DNA 72 kostier. Ako predpokladal, niektoré kostry mali DNA miestneho indického pôvodu. Niekoľko ďalších ale pochádzalo zo západnej Eurázie. To si vyžadovalo skúmanie celého genómu.
Táto analýza odhalila tri odlišné skupiny. Najviac jedincov vykazovalo DNA podobu s dnešnou indickou DNA. Druhú najväčšiu skupinu tvorili ľudia, ktorých DNA bola podobná s dnešnou populáciou na Kréte a v Grécku. DNA posledného jedinca svedčilo o pôvode z juhovýchodnej Ázie."Prítomnosť jedincov pochádzajúcich z východného Stredozemia naznačuje, že Roobkundské jazero priťahovalo návštevníkov z celého sveta," vyhlásil evolučný biológ Eadoain Harney.
Odborníkom pomohla predovšetkým analýza izotopov z kostí. Určité izotopy môžu byť absorbované pôdou do rastlín, ktoré ľudia následne skonzumujú. Tieto izotopy nahrádzajú časť vápnika v zuboch a kostiach, vďaka čomu bolo jednoduché identifikovať geografické polohy, v ktorých ľudia žili. "Stále však nie je jasné, čo priviedlo týchto jedincov k jazeru ani ako zomreli. Dúfame, že tento výskum predstavuje prvú z mnohých analýz tohto tajomného miesta," dodal genetik Niraj Rai.