Velociraptor
BRITÁNIA - Dinosaury ako napríklad Velociraptor pôsobili hrôzostrašne vďaka svojmu spôsobu dýchania. Britskí vedci zistili, že mali jeden z najefektívnejších respiračných systémov, ktoré boli podobné dýchaciemu systému dnešných vtákov, najmä tučniakov.
Fosílie dokazujú, že telo dravcov sa tak pred lovom mohlo dostatočne zásobiť kyslíkom. Malé kosti ventilovali vzdušné vaky, ktoré rozhýbali rebrá. "Nález týchto štruktúr u súčasných vtákov a ich vyhynutých predkov nasvedčuje, že dinosaury mali účinný dýchací systém, čo podporuje teóriu, že to boli veľmi aktívne zvieratá, ktoré mohli bežať relatívne rýchlo, keď prenasledovali svoju korisť," povedal vedúci výskumného tímu Jonathan Codd. Dodal, že systém poskytol mechanizmus, ktorý umožnil nelietavým pravekým jašterom dýchať ako lietajúce vtáci skôr, než sa lietanie začalo vyvíjať.
Dnešné vtáky majú veľmi špecializovaný systém dýchania, ktorý sa skladá z malých nepružných pľúc a približne deviatich vzdušných vakov. Pohyby rebrových a hrudných kostí umožňujú prúdenie vzduchu. V minulosti kostné výčnelky na rebrách hrali dôležitú úlohu pri dýchaní aj pohybe. Slúžili ako páky, ktoré nadvihovali rebrá a hrudník počas dýchania. Počas evolúcie sa adaptovali pre rôzne druhy vtákov. Tieto kosti sú najkratšie u nelietajúcich druhov, stredné u lietavých vtákov a najdlhšie u zvierat uspôsobených na potápanie, napríklad u tučniakov.
Výskumná skupina z univerzity v Manchestri porovnávala fosílne pozostatky kostí rôznych dinosaurov s kostrami žijúcich vtákov. Výsledky výskumu možno poskytnú kľúč k tomu, ako sa títo vyhynutí obyvatelia Zeme vyvíjali a žili. Informoval o tom spravodajský server BBC.
Dnešné vtáky majú veľmi špecializovaný systém dýchania, ktorý sa skladá z malých nepružných pľúc a približne deviatich vzdušných vakov. Pohyby rebrových a hrudných kostí umožňujú prúdenie vzduchu. V minulosti kostné výčnelky na rebrách hrali dôležitú úlohu pri dýchaní aj pohybe. Slúžili ako páky, ktoré nadvihovali rebrá a hrudník počas dýchania. Počas evolúcie sa adaptovali pre rôzne druhy vtákov. Tieto kosti sú najkratšie u nelietajúcich druhov, stredné u lietavých vtákov a najdlhšie u zvierat uspôsobených na potápanie, napríklad u tučniakov.
Výskumná skupina z univerzity v Manchestri porovnávala fosílne pozostatky kostí rôznych dinosaurov s kostrami žijúcich vtákov. Výsledky výskumu možno poskytnú kľúč k tomu, ako sa títo vyhynutí obyvatelia Zeme vyvíjali a žili. Informoval o tom spravodajský server BBC.
