SEATTLE - Diery v ľadovcoch Antarktídy s rozlohou niekoľko tisíc kilometrov priťahujú pozornosť vedcov už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Prebiehajúci výskum, do ktorého boli zapojené aj tulene, už čiastočne zodpovedal, čo vedie k ich vzniku, hoci sú stále záhadou.
Na mrazivej Antarktíde sa v morských ľadovcoch už niekoľko desaťročí objavujú veľké diery. "Sú hotovou záhadou polárnej oceánografie," hovorí Ethan Campbell z Univerzity vo Washingtone o kráteroch v ľadovej ploche, ktoré využívajú tulene ako odpočívadlá. Roztápajúci sa ľad ale uvoľňuje značné množstvo oxidu uhličitého do atmosféry.
Vedci zostali zhrození z výsledkov výskumu: Antarktída čelí katastrofe
Vedci pri svojom výskume použili údaje z troch rôznych zdrojov: zo satelitných záberov, senzorov pripútaných k tuleňom a plávajúcich robotov. "Nemôžeme ísť do Antarktídy, keďže diery sa otvárajú v zime. Satelity zachytávajú otvory v morskom ľade, ale nedokážu zistiť, čo sa deje v celom vodnom stĺpci," vysvetľuje Céline Heuzéová z Univerzity v Gothenburgu. Uviedla, že roboty použité v tejto štúdii sú z prvých, ktoré zvládajú podmienky ľadových vôd Antarktídy, čo umožňuje výskumníkom študovať javy aj na neprístupných miestach. Na výskum bolo použitých približne dvesto robotov. Tie sa plavili vo vode pod ľadovou vrstvou a v určitých intervaloch stúpali k povrchu, aby prenášali informácie.
Tím sa tiež spoliehal na informácie získané zo sond pripútaných k hlavám tuleňov. Táto metóda zberu dát poskytla vedcom prehľad o tom, aké podmienky bežne panujú v tejto oblasti oceánu. Pomocou týchto údajov spolu so satelitnými dátami dokázali, že v ich vnútri dochádza k miešaniu relatívne teplej povrchovej vody s mrazivou vodou zo spodných vrstiev oceánu.
Campbell tvrdí, že hlboký oceán je vo všeobecnosti veľmi tiché miesto, kde sa zmeny dejú pomaly. V súvislosti s týmito dierami sa však zmeny dejú oveľa rýchlejšie. Ak vedci dokážu spoľahlivejšie zistiť, aké podmienky vedú k ich vytváraniu, mohli by presnejšie predpovedať, kedy sa budú tvoriť ďalšie.
