SYDNEY - S desivým predpokladom vývoja klímy v nasledujúcich tridsiatich rokoch prišli austrálski odborníci. Podľa údajov uvedených v ich správe Existential climate-related security risk (Existujúce bezpečnostné riziko súvisiace s klímou) je scenár globálneho otepľovania planéty oveľa hrozivejší a okamžité riešenie ekologickej situácie je doslova otázkou života a smrti pre celú ľudskú civilizáciu.
Podľa správy austrálskych vedcov delí našu planétu od ekologickej katastrofy iba tridsať rokov. Nie príliš optimistické hodnotenie prichádza v čase, keď svet zažíva chaotické meteorologické fenomény; India sa napríklad momentálne spamätáva z katastrofálnych horúčav, v austrálskom Queenslande zas napadol sneh. Výskumník v oblasti klimatických zmien David Spratt a bývalý predseda Austrálskeho združenia uhlia a predseda Austrálskej skupiny expertov pre obchodovanie s emisiami Ian Dunloptak hovoria o scenári, ktorý je nevyhnutným dôsledkom ignorovania problematiky globálnych emisií.
Obaja vedci tvrdia, že na Zemi hrozí nárast teplôt minimálne o tri stupne Celzia. A hoci laická verejnosť vníma takýto rozdiel ako zanedbateľný, odborníci prirovnávajú takéto navýšenie teploty k ekologickej katastrofe smerujúcej k zničeniu kľúčových ekosystémov vrátane Arktídy, amazonských dažďových pralesov a koralových útesov. "Viac ako miliarda ľudí sa bude musieť niekam presunúť. To však nebude ani zďaleka možné. Znamená to, že s vysokou pravdepodobnosťou nastane ukončenie ľudskej civilizácie," varujú Spratt a Dunlop.
Do roku 2050 sa podľa nich celkový ekologický kolaps prejaví v obrovských sociálnych problémoch, ktoré budú podporované náboženským fanatizmom a globálnym chaosom. V správe sa ďalej uvádza, že reťazec ekologických katastrof vyvrcholí rozsiahlymi pandémiami, nútenou migráciou z obývateľných lokalít a pravdepodobnou jadrovou vojnou v dôsledku potláčania obmedzených zdrojov. "Fungovanie prírodných a ľudských systémov už nebude možné vrátiť na funkčnú úroveň, Zem sa stane neobývateľnou, nastane rozklad medzinárodného poriadku," obávajú sa experti.
Hoci tieto prognózy považujú mnohí za prehnané, bývalý šéf austrálskych obranných síl Chris Barrie, ktorý pracuje v Inštitúte klimatických zmien v Canberre, naopak tvrdí, že ide "holú nezvyčajnú pravdu o zúfalej situácii, v ktorej sa nachádza ľudstvo a celá planéta".
Správa pozostáva z analýz jednotlivých desaťročí. Je potrebné podľa nej zabrániť rastu emisií skleníkových plynov. Súčasný stav dodržiavania Parížskej dohody iba potvrdzuje, že sa nepodarilo vybudovať hospodárstvo s nulovými emisiami a práve tie sú v najväčšej miere zodpovedné za globálne otepľovanie. Do roku 2050 stúpne podľa odhadov hladina morí o pol metra a 55 percent svetovej populácie bude vystavených priam smrteľným horúčavám viac ako dvadsať dní ročne. Zároveň sa v dôsledku toho bude zvyšovať počet požiarov a sucho zasiahne viac ako 30 percent povrchu Zeme.