PARÍŽ - Väčšina ľudí vie, že utrafialové lúče sú nebezpečné pre naše zdravie. Málo známa je však tanorexia - závislosť na slnku. Povedomie o nej je zatiaľ tak nízke, že ju ešte neobsahujú ani medzinárodné klasifikácie psychických chorôb. Tanorexiu, nazývanú aj tanoholizmus či bronzománia, ale americkí vedci študujú už od počiatku tohto tisícročia, napísal francúzsky týždenník L´Express.
Joel Hillhouse z Východotennesseeskej štátnej univerzity tanorexiu dokonca prirovnáva k závislosti na heroíne. Vyrátava podobné príznaky - túžba opaľovať sa už od rána, potreba rastúcich dávok, úzkosť v prípade, že nie je možné sa opaľovať, pocity viny a podráždenosť voči poznámkam okolia. Nie je jednoduché túto chorobu spoznať, lebo opálenie hodnotí spoločnosť kladne. "Byť opálený v kolektíve znamená, že sme sa vrátili z dovolenky, že sme si na seba urobili čas," uvádza psychiater a adiktológ Dan Véléa.
Päťdesiatsedemročná Françoise spomína, ako mala nepotlačiteľnú potrebu dobre vyzerať. "Cieľom mojej dovolenky bolo čo najviac sa opáliť. Večery som trávila tým, že som obdivovala svoje opálenie a ukazovala ho rodine." Iní ľudia potrebujú byť opálení ako v lete, tak aj v zime. Keď 29-ročná Morgane vstúpila do solária prvýkrát, mala dvadsať rokov. "Chcela som vyzerať pekne na svadbu mojej sesternice, ktorá sa o niekoľko dní vydávala. Našla som v tom zaľúbenie. Chodila som do solária pravidelne v zime a tiež pred letom, aby som sa na pláži rýchlejšie opálila. Je to tak trochu ako cigareta; vieme, že je to zlé, ale nedokážeme s tým prestať. Dnes idem do solária raz, dvakrát za zimu. Keďže mám svetlú pleť, hrozí mi väčšie riziko vzniku rakoviny.
Adiktológ Véléa konštatuje nárast počtu pacientov trpiciach závislosťou na opaľovaní. "Nie sme na rovnakej úrovni ako pri kokaíne, ale počet závislostí na opaľovaní rastie. Ide o ochorenie, ktoré je súčasťou nezdravého úsilia o imidž a kultu výkonnosti," hovorí expert. Rovnako ako anorektik si stále myslí, že je príliš tlstý, tak i tanorektik má pocit, že nikdy nie je dosť opálený. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje tento druh závislosti, je to, že vystavovanie organizmu ultrafialovým lúčom zvyšuje o 30 až 50 percent tvoru beta-endorfín, psychotropnej látky rovnakej povahy, ako je morfín či heroín.
"Bola som na dovolenke v Montpellier. Nepoužívala som opaľovací krém; moja dovolenka trvala len sedem dní a ja som sa chcela čo najviac opáliť. Po dvoch hodinách spánku na horúcom slnku som sa prebudila so začervenanou kožou. Bola som spálená a na niektorých miestach ma pokožka svrbela a pálila. Mala som strach, že to na mne nechá stopy," vraví 28-ročná Mathilde. Nakoniec jej zostali len škvrny podobné pehám a niekoľko zón bez pigmentu. Mathilde sa teraz každý rok radí s dermatológom. Tričko a opaľovací krém s faktorom 50 sú nevyhnutnosťou.
Aby sa človek zbavil závislosti na opaľovaní, je potrebná terapia. Dôležité sú aj dôraznejšie preventívne kampane. Veľa sa hovorí o rakovine kože, ale zároveň je potrebné prihliadať k mnohým poruchám, ktoré môžu spôsobiť tanorexiu. Prvý krok urobili Brazília a Austrália, keď sa rozhodli zakázať soláriá.
